Znepokojivé výsledky, ktoré predstavila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) jasne potvrdzujú fakt, že predvolebné sľuby o zvyšovaní dávok Slovákom sú viac než nerealistické. Analytici upozorňujú na to, že väčšie množstvo rozdaných finančných prostriedkov by extrémne navýšilo štátny dlh. Ten je už teraz neudržateľný. Slovensko by sa tak rútilo k bankrotu expresným tempom.
Slovensko stojí na prahu bankrotu
O bankrote Slovenska sa v poslednom roku intenzívne hovorí. Nie len RRZ, ale aj samotný guvernér Národnej banky Slovenska upozornil na to, že Slovensko sa vydalo gréckou cestou. Len v poslednom roku štát výrazne zvýšil tlak na štátny rozpočet. Slováci sa radujú z vyšších dôchodkov. Platy v štátnej správe rekordne stúpli. Výrazne sa zvýšili prídavky na deti a mnoho ďalších dávok.
Rastúce dávky a vyššie výdavky na verejný sektor zdôrazňujú politické strany v predvolebných programoch. No zdroje varujú, že štátna pokladnica nie je bezodná. Zuzana Múčka z RRZ tvrdí, že štátna pokladnica už naráža na svoje limity a ak sa nič zásadné nezmení, Slovensku hrozia vážne problémy či dokonca bankrot.
Grécko je príkladom toho, že bankrot nie je nereálny scenár. Rastúci dlh bude viesť k nižšiemu hospodárskemu rastu, obmedzeným verejným službám a celkovému poklesu životnej úrovne Slovákov. Ak budúce vlády neprijmú potrebné opatrenia, verejný dlh Slovenska sa v roku 2030 môže priblížiť k 70 percentám HDP, v roku 2040 dokonca prekonať 110 percent HDP.
Nasledujúce vlády majú možnosť zabrániť bankrotu Slovenska prijatím konsolidačných opatrení, ktoré znižujú dlh a zlepšujú verejné financie.
Pre čitateľov sme vytvorili Discord komunitu, kde každý deň prispievame s hodnotným obsahom. Pridaj sa cez tento odkaz. Tie najaktuálnejšie novinky sleduj na našom Instagrame a Facebooku.
Politici Slovákom sľubujú to, čo nie je reálne
Avšak, predvolebné programy a sľuby najsilnejších politických strán nepočítajú s potrebou kontrolovať štátny dlh. Toto odmietnutie reálnej situácie môže mať katastrofálne dôsledky. Po voľbách môžu teda nastať dve situácie.
V prvom variante nová vláda dodrží to, čo sľubuje v predvolebných sloganoch. Slováci budú mať vyššie dôchodky, mzdy, dávky, no Slovensko sa zrúti strmhlav dole k bankrotu. Druhý variant je taký, že nová vláda začne s rozumom konsolidovať verejné financie a teda vyhliadky na vyššie dôchodky, mzdy, dávky sú len predvolebnou rozprávkou.
Analytik Radovan Ďurana z INESS nepovažuje varovania RRZ za alarmistické, ale naopak vecné. Politici často minimalizujú riziká, aby sa vyhli nepopulárnym opatreniam, ale fiškálna udržateľnosť je nevyhnutná pre budúcnosť krajiny. „Fiškálna udržateľnosť má jednu spoločnú črtu s globálnym otepľovaním. Náklady konsolidácie nesie jedna skupina politikov, benefity úplne iná”, uviedol.
V konečnom dôsledku bankrot nemusí prísť, ale ak áno, jeho dôsledky môžu byť extrémne vážne. Iné európske krajiny s vysokým dlhom trpia neustálymi úspornými opatreniami a nízkym hospodárskym rastom. Slovensko by malo čo najskôr konať, aby sa vyhlo podobnej budúcnosti.
Prečítajte si aj: Slovenské zdravotníctvo je podvyživené. Žijeme o 5,5 rokov kratšie v porovnaní s EÚ
