Slovensko si dláždi grécku cestu zadlžovania, varuje guvernér NBS

Ekonomika Slovensko má vysoký deficit verejných financií.
Slovensko má vysoký deficit verejných financií. Zdroj: shutterstcok.com/Alexandros Michailidis/Elena.Katkova
Ťažba kryptomien Ťažba kryptomien

Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej aktuálnej analýze ekonomického a menového vývoja na Slovensku uviedla, že deficit verejných financií v tomto roku dosiahne úroveň 5,7 % z hrubého domáceho produktu. Slovensko sa tak zhorší v hospodárení o 3,7 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

NBS očakáva ďalší nárast verejného dlhu

NBS vo svojej správe uvádza, že “vyšší deficit je na jednej strane spôsobený dočasnými opatreniami na kompenzáciu vysokých cien energií, no väčšinu z neho tvorí štrukturálne saldo. Jeho vysokú úroveň spôsobujú permanentné faktoryvysoké sociálne výdavky súvisiace s oneskoreným vplyvom inflácie a vysoká úroveň permanentných opatrení, najmä tzv. rodinný balíček.”

Verejný dlh dosiahol v minulom roku úroveň 57,8 % HDP. Centrálna banka predpokladá, že sa do konca roku 2023 mierne zníži a to na úroveň 57,4 %. No zároveň NBS upozorňuje aj na jeho ďalší nárast k hodnote 58,7 % a to počas nasledujúcich dvoch rokov.

„Náš dlh sa v posledných dňoch či týždňoch financuje na úrovni gréckeho dlhu, po tom všetkom, čo sme pred desiatimi rokmi pri financovaní gréckeho programu videli, to znamená istý imperatív, ktorý nám hovorí, že nemôžeme pokračovať takou cestou ako doteraz,” povedal Peter Kažimír, guvernér NBS.

Ako informovali Hospodárske noviny, Gréci si v súčasnosti požičiavajú na finančných trhoch za úrok 3,7 %. To je vizitkou ich ekonomickej situácie. Aktuálne je úročenie slovenských štátnych dlhopisov na presne tej iste úrovni.

Pre čitateľov sme vytvorili Discord komunitu, kde každý deň prispievame s hodnotným obsahom. Pridaj sa cez tento odkaz. Tie najaktuálnejšie novinky sleduj na našom Instagrame a Facebooku.

Slovensko má odpojené brzdy

Od marca 2012 na Slovensku platí ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Ten presne definuje maximálny limit pre výšku dlhu verejnej správy, takzvanú dlhovú brzdu.

Dlhová brzda je súbor sankčných opatrení, ktoré majú zamedziť ďalšiemu nárastu dlhu na kritickú úroveň. Tvorí ju 5 pásiem podľa výšky dlhu. Pre každé jedno pásmo platia konkrétne sankcie. Od 21.04.2023 sa sankcie za prekročenie limitu verejného dlhu podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť uplatňujú takto:

Výška verejného dlhuSankčné opatrenie
45 % – 48 % HDPMinisterstvo financií musí navrhnúť opatrenia na zníženie dlhu
48 % – 50 % HDPDochádza k zmrazeniu platov členov vlády
50 % – 52 % HDPMinisterstvo financií SR viaže 3 % výdavkov aktuálneho rozpočtu
52 % – 55 % HDPVláda nesmie predložiť Národnej rade rozpočet s deficitom
Viac ako 55 % HDPVláda SR požiada národnú radu o vyslovenie dôvery.

Zdroj: rrz.sk

V súčasnosti sa verejný dlh Slovenskej republiky nachádza v najvyššom 5. pásme dlhovej brzdy, avšak ešte donedávna platila výnimka pre sankcie od tretieho pásma.

Vláda Eduarda Hegera tak nemusela prijímať opatrenia na vyrovnanie štátneho rozpočtu.

Zákon o rozpočtovej zodpovednosti hovorí, že sankcia „sa nevzťahuje na obdobie 24 mesiacov počnúc prvým dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde.”

Slovensko dosiahlo verejný dlh, ktorý je potrebné urgentne riešiť škrtaním rozpočtových výdavkov. Dlhová brzda, ktorá mala Slovákov ochrániť pred ďalším zadĺžovaním, bola 2 roky vypnutá.

Aj keď súčasná vláda musí podľa zákona o dlhovej brzde pripraviť vyrovnaný rozpočet, po septembrových parlamentných voľbách bude zasa všetko inak. Nová vláda opäť získa výnimku pre sankcie za prekročenie limitu verejného dlhu a teda jej zákon umožňuje dosahovať deficit.

Úradnícka vláda vo svojom programovom vyhlásení navrhla niekoľko opatrení na konsolidáciu verejných financií, medzi nimi sa spomína navýšenie majetkových a spotrebných daní. Naopak, vláda odborníkov neodporúča škrtať výdavky na výskum či vzdelávanie, ktoré môžu narušiť budúci ekonomický rast.

Prečítajte si aj: Pozor, už od júla bude na Slovensku platiť nový limit pre hotovostné platby

Autor:
Nikola Litvinová
Nikola Litvinová

Vyštudovala odbor financie a intenzívne sa venuje investovaniu. Analytickým okom sleduje svetové aj domáce ekonomické dianie. Zaujíma sa nie len o kryptomeny, ale rovnako aj o tradičné finančné trhy. Baví ju vytvárať pútavý obsah, ktorý prináša čitateľom skutočnú hodnotu.