Kryptomeny sú novodobým fenoménom, ktorý sa dostáva “pod kožu” takmer každému sektoru. Nejde iba o rýchle transakcie takmer bez poplatkov alebo odstránenie middlemena. Kryptomeny spolu s technológiou blockchain toho dokážu oveľa viac. Budú tieto digitálne meny zmenou úplne celého finančného systému? Uvedomia si aj vlády silu blockchain technológie a podporia centrálne banky pri vydaní vlastných digitálnych mien?
Získajte exkluzívne členstvo na Trading 11 iba za 10€ mesačne.
Digitálne meny centrálnych bánk
Vlády, banky a najmä centrálne banky sa na adresu kryptomien vyjadrujú čím ďalej tým viac. Otázka znie, čo majú za lubom. Naozaj sa im myšlienka kryptomien tak protiví? Alebo sa iba centrálne banky snažia získať dostatočný čas na to, aby si digitálne meny poriadne naštudovali a postupne ich (spolu s blockchainom) implementovali do svojich systémov. Kryptomeny môžu totižto predstavovať reálnu hrozbu pre banky a ako sa hovorí, „if you cannot beat them, join them” (pokiaľ niekoho neviete premôcť, pridajte sa na jeho stranu). Môže to platiť aj v tomto prípade?
Central bank digital currency (CBDC – digitálna mena centrálnej banky) nie je jednoznačne zadefinované slovné spojenie. CBDC by však malo slúžiť ako akási nadstavba pre existujúci systém, ktorý využívaný najmä fiat meny. Keďže v dnešnej dobe je už ale väčšina financií hlavne v digitálnej podobe, CBDC by nepredstavovali až takú zmenu.
Pre začiatok sa povráva, že CBDC by predstavovali iba financie centrálnej banky. Jedinou výraznou zmenou by tak bolo iba implementovanie blockchain technológie. To by však mohol byť iba prvý krok. Tie následné by boli prispôsobené tomu, ako by sa už situácia vyvinula po implementácií blockchainu.
Štáty podporujúce CBDC
Aj napriek tomu, že aktuálne nie je žiadna digitálna mena vydaná centrálnou bankou, po svete je roztrúsených hneď niekoľko štátov a centrálnych bánk, ktoré s myšlienkou CBDC veľmi „hazardujú.” Medzi tieto štáty patrí napríklad Singapur s projektom UBIN, kanadská centrálna banka a Project Jasper alebo USA a ich myšlienka na vydanie FedCoinu. To však nie je všetko.
Marshallove ostrovy sa napríklad vyjadrili, že vydajú svoju vlastnú kryptomenu, ktorá bude vnímaná ako zákonné platidlo. Na Marshallových ostrovoch tak budete môcť platiť nie len americkým dolárom, ale aj novou digitálnou menou vydanou centrálnou bankou. Veľmi podobný prístup má napríklad aj Kazachstan. Ten zvažuje vydať vlastnú kryptomenu, CryptoTenge. Tá by mala byť viazaná na fiat meny. Stala by sa tak ďalším zákonným platidlom v tomto štáte.
CryptoRubble ako digitálna mena pre Rusko je taktiež jednou z možností, o ktorých sme vás už informovali. Zástupca ministra pre ekonomický rozvoj v Rusku, Oleg Fomichev, sa oficiálne vyjadril, že si myslí, že CryptoRubble pomôže Rusku priniesť „digitálne peniaze do digitálnej doby a ekonómie.” Vladimir Putin sa napríklad taktiež vyjadril, že ani doba kamenná neskončila preto, že by nebolo viac kameňa. Doba kamenná skončila preto, že kameň bol nahradený novou a lepšou technikou/technológiou, tak ako by sa tomu mohlo stať v prípade digitálnych mien.
Rovnako pokrokové je aj Švajčiarsko (pochopiteľne). Predseda Swiss Stock Exchange údajne odporúčal švajčiarskej národnej banke aby minimálne porozmýšľali nad myšlienkou e-Swiss Francu. Iná situácie je však vo Venezuele. O pochybnom projekte Petro, ktoré má predstavovať národnú kryptomenu Venezuely krytú ropou, sme vás informovali viac ako dosť. Prečítať si o nej môžete napríklad v tomto článku. Avšak Švédsko má asi najzaujímavejšiu situáciu spomedzi všetkých štátov pri vydávaní svojej vlastnej digitálnej meny podporenej centrálnou bankou.
Švédsko ako najväčší favorit
O Švédsku, ktoré je asi najbližšie k implementácií digitálnej meny do svojej ekonomiky, sme vás informovali v tomto článku o e-Krone. Je tomu tak najmä preto, že za poslednú dekádu vo Švédsku výrazne klesol záujem o cash. Dokonca, v niektorých obchodoch sa už cash ani neakceptuje. Riksbank (Švédska národná banka) sa teda snaží zistiť, ako by sa čo najefektívnejšie dala e-Krona aplikovať a aký dopad by to malo na ekonomiku štátu.
Každý vie vytvoriť peniaze, problém je však dosiahnuť ich akceptáciu
Tak presne znel citát od Hymana Minskyho, amerického ekonóma, ktorý vystihuje problém, s ktorým sa môžu digitálne meny stretnúť. To, čo sa zdá byť ako výhoda pri kryptomenách sa mu môže stať osudným. Tým je decentralizácia. To, že nikto konkrétny nie je vydavateľom danej kryptomeny jej uberá na kredibilite a teda samotnej kryptomene škodí.
Spojenie centrálnych bánk a kryptomien by teda nemuselo byť takým hororom, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Áno, centralizovaná kryptomena môže znieť rovnako ako to, že Neymar nesimuluje (trošku World Cup tématiky), avšak kryptomenám samotným by to mohlo pomôcť. Ak sa niektorá centrálna banka zaručí za digitálnu menu (aj keď za vlastnú), môže v očiach bežných ľudí vzbudiť záujem o kryptomeny.
S myšlienkou centrálnej digitálnej meny je treba zaobchádzať naozaj veľmi opatrne. Stále totižto platí, že kryptomeny mali priniesť najmä decentralizáciu a čiastočnú finančnú slobodu do rúk ľudí. Akonáhle je však digitálna mena centralizovaná a teda sa za ňu zaručuje jedna banka (middleman), kryptomeny môžu stratiť svoje čaro.
Záver
Digitálna mena vydaná centrálnou bankou (CBDC) síce nie je v súčasnosti na „trhu,” avšak to sa môže čoskoro zmeniť. Najbližšie k tejto zmene je zatiaľ pravdepodobne Švédsko aj s projektom na vytvorenie digitálnej meny e-Krona. Či sa to Riksbank podarí ostáva nejasné. Čo je však jasné je to, že sa pri takýchto rozhodnutiach musia vlády a najmä centrálne banky rozhodovať veľmi opatrne, pretože CBDC môže priniesť veľkú zmenu. Tá však nemusí byť automaticky len pozitívna.
Naše najnovšie video. Budeme radi, ak sa prihlásite na odber videí na našom YouTube kanáli.
Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.
Zdroj:
cointelegraph.com
