Ministri financií z 20 krajín eurozóny sa na stretnutí v španielskom meste Santiago de Compostela dohodli, že fiškálna politika musí pomôcť menovej politike Európskej centrálnej banky (ECB) v boji proti inflácii, uvádza sa v správe Aktuality.sk. Inflácia totiž začala stagnovať a centrálna banka tak skoro inflačný cieľ nedosiahne.
Fiškálna politika má pomôcť ECB v boji proti inflácii
Európska komisia odhaduje, že hrubý domáci produkt (HDP) sa v roku 2023 zvýši o 0,8 % a v roku 2024 o 1,3 %. Ešte v máji sa očakával vyšší rast o 0,3 % pre oba roky. Ministri dospeli k záveru, že fiškálna politika by mala byť v súlade s reštriktívnymi zmenami menovej politiky ECB. Neznamená to však obmedzenie investícií, ale skôr postupné rušenie opatrení zameraných na podporu energetiky. Rovnako je potrebné v budúcnosti prijímať opatrenia, ktoré sú lepšie cielené.
Dôvodom zhoršenia prognózy rastu HDP pre eurozónu v najbližších rokoch je práve negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Slabý dopyt ukazuje, že vysoké ceny spotrebných statkov spôsobujú vyšší pokles HDP, než sa očakávalo. ECB bojuje proti inflácii vysokými úrokovými sadzbami, čím ale spomaľuje ekonomiku. Preto bude potrebná koordinácia oboch politík.
Inflácia v eurozóne začala stagnovať
Inflácia v eurozóne je v čase písania článku na úrovni 5,3 %. Už druhý mesiac ostala nezmenená a stagnuje, čo otvára otázku budúceho zvyšovania úrokových sadzieb zo strany ECB. Centrálna banka zvyšovala úrokovú sadzbu už 10-krát a naznačila, že septembrové zvýšenie bude pravdepodobne posledné v tomto cykle reštriktívnej menovej politiky.
Inflácia v eurozóne august. Zdroj: traidingeconomics.com
V súčasnosti sa základná úroková sadzba nachádza na hodnote 4,5 %. Ide zároveň o najvyššie zaznamenaný údaj od roku 2001. Očakáva sa, že inflačný cieľ nedosiahneme ani za dva roky. Priemerná úroveň inflácie za rok 2023 bude na úrovni približne 5,6 %, zatiaľ čo v roku 2024 na úrovni 3,2 %. Jedným z hlavných faktorov sú vysoké ceny za energie.
Pre čitateľov sme vytvorili Discord komunitu, kde každý deň prispievame s hodnotným obsahom. Pridaj sa cez tento odkaz. Tie najaktuálnejšie novinky sleduj na našom Instagrame a Facebooku.
Fiškálna politika Slovenska čelí obrovskej výzve
K ozdraveniu verejných financií sa zaviazalo viacero členských krajín. Pre rast eurozóny je totiž nevyhnutná rovnováha medzi zdravými verejnými financiami, nižším dlhom, inováciami a investíciami. Slovensko je v tejto oblasti dokonca podľa Európskej komisie najviac ohrozenou krajinou bankrotom.
Otázka fiškálnej politiky a stav verejných je najväčší problém Slovenska. Odhaduje sa, že v roku 2040 bude pravdepodobnosť bankrotu až 90 %, keďže verejný dlh môže dosiahnuť až 110 % HDP. Slovensko údajne potrebuje v najbližších troch rokoch ušetriť až 8 miliárd eur, aby ozdravilo verejné financie.
Mohlo by ťa zaujímať: Európska komisia schválila Slovákom pomoc s cenami potravín
