- Slovensko a Poľsko štartovali na rovnakej čiare.
- Dnes nás delia svetelné roky.
- Kde sme urobili chybu – a dá sa to napraviť?
Slovensko a Poľsko. Dve krajiny s podobnou históriou, podobnou kultúrou, podobným štartom po páde komunizmu. A predsa, tri desaťročia neskôr sú výsledky šokujúco odlišné. Kým Poľsko sa rúti k biliónu eur HDP a stáva sa jednou z najväčších ekonomík Európy, Slovensko sa topí v dlhoch, šetrí na všetkom a stagnuje. Ako sa to stalo?
Slovensko, ktoré kedysi predbehlo Poľsko
Neuveriteľné, ale pravdivé. Ešte v roku 2008 bolo Slovensko najproduktívnejšou krajinou celej Vyšehradskej štvorky. Poľsko vtedy stálo na chvoste, bolo najmenej produktívnym členom V4. Odvtedy sa svet otočil naruby.
Podľa analýzy Slovenskej sporiteľne Poľsko predbehlo Maďarsko v roku 2013 a Slovensko v roku 2016. Dnes je Slovensko druhým najmenej produktívnym štátom skupiny V4. Výmena pozícií sa nezastavila, stále pokračuje, a nie v náš prospech.
Rozdiel je viditeľný aj v náladách. Poliaci sú podľa prieskumov optimistickí ohľadom svojich ekonomických vyhliadok. Slováci zostávajú pesimistickí. A čísla im dávajú za pravdu.
Slováci chudobnejú. Zdroj: shutterstock.com/Olga Rolenko
Poľsko mieri na bilión eur. My bojujeme s rekordným dlhom
Poľská ekonomika dnes smeruje k hranici 1 bilióna eur HDP. Podľa najnovších údajov Medzinárodného menového fondu dosiahla poľská ekonomika v roku 2025 nominálny HDP 1,04 bilióna dolárov a radí sa na 21. miesto na svete, tesne za Švajčiarskom.
Podľa prognózy Európskej komisie bude poľský HDP rásť v roku 2026 tromi percentami. Slovensko? Nedosiahne ani na úroveň jedného percenta.
Slovenský dlh pritom neúprosne stúpa. Ministerstvo financií SR odhaduje, že pomer dlhu k HDP dosiahne v roku 2026 úroveň 64 percent a v roku 2027 takmer 67 percent. Krajina je hlboko v sankčnom pásme dlhovej brzdy.
Slovensko má najvyšší dlh v histórii. Zdroj: shutterstock.com/Alexandros Michailidis/ElenaR
Slovensko a dôchodky: Štedré aj k bohatým znamenajú dlhy pre všetkých
Tu je základná otázka: míňame rovnako ako Poľsko? Áno, obidve krajiny dávajú na sociálnu ochranu tesne nad 18 percent HDP. Rozdiel nie je v tom, koľko míňame, ale na čo to míňame.
Slovensko vypláca jedny z najštedrejších dôchodkov v celom regióne. Podľa dát z analýzy Slovenskej sporiteľne nahrádzajú slovenské penzie ľuďom s priemerným zárobkom 76,3 percenta ich čistého príjmu. Priemer OECD je 63,2 percenta. Poľsko? Len 40,6 percenta.
Pre vysoko zarábajúcich je situácia ešte extrémnejšia. Slovenský dôchodok nahrádza viac ako 68 percent príjmu, kým poľský len 37,2 percenta. Slovenský systém je štedrejší k bohatým ako ktokoľvek iný v regióne.
Dôchodky pod tlakom. Zdroj: shutterstock.com/Andrey_Popov
Potvrdila to aj správa OECD a MMF, ktorá otvorene kritizuje zavedenie 13. dôchodku, zvýšenie minimálnych penzií a zníženie príspevkov do druhého piliera. Bez reforiem by sa podľa MMF mohol verejný dlh Slovenska do roku 2040 vyšplhať až na 105 percent HDP.
„Bez zásahov by sa verejný dlh Slovenska mohol do roku 2040 vyšplhať až na 105 % HDP – teda dvojnásobok oproti roku 2023.“ — Medzinárodný menový fond
Peniaze pre všetkých, pomoc pre nikoho
Problém nie je len v dôchodkoch. Slovensko poskytuje najväčšie hotovostné transfery v celej V4, výrazne nad priemerom EÚ. Kým vo väčšine krajín EÚ tvorí hotovosť asi 60 percent rodinných dávok, na Slovensku je to viac ako 90 percent.
Zároveň menej ako jedno percento výdavkov na rodinné dávky podlieha na Slovensku testovaniu príjmu. Priemer EÚ je 25 percent. Výsledok? Peniaze idú všetkým, aj tým, ktorí ich nepotrebujú. A tí, čo pomoc skutočne potrebujú, môžu ostať bokom.
Slovensko sporí najmenej, Poľsko investuje najviac
Tu je jadro problému. Slovensko žije doslova z ruky do úst. Podľa analýzy Slovenskej sporiteľne patria slovenské čisté úspory k najnižším v celej V4 – niekedy klesajú dokonca do záporných čísel. Poľské úspory naopak dlhodobo prevyšujú priemer EÚ.
Čo z toho plynie? Poľsko má kapitál na investície. A investuje – 1,3 percenta HDP ide ročne na terciárne vzdelávanie, zatiaľ čo priemer EÚ je 0,8 percenta. Slovensko vynakladá len 0,3 percenta. Investície ako podiel vládnych výdavkov sú medzi krajinami V4 najvyššie v Poľsku. Slovensko je trvalo na chvoste.
Výhľad Inštitútu finančnej politiky MF SR pritom neinšpiruje: rast slovenského HDP má v roku 2026 dosiahnuť len okolo jedného percenta. Poľsko by malo rásť viac ako trojnásobne rýchlejšie.
Slovensko má rozpočtový problém. Zdroj: shutterstock.com/SvitlanaRo
Tri lekcie z Varšavy pre Bratislavu
Analýza Slovenskej sporiteľne ponúka tri konkrétne kroky, ktoré by mohli zmeniť trajektóriu Slovenska:
1. Zaviesť testovanie príjmu pri sociálnych transferoch – aby pomoc dostávali tí, čo ju skutočne potrebujú, nie všetci rovnako.
2. Podporovať tvorbu úspor – bez úspor niet kapitálu, bez kapitálu niet rastu.
3. Investovať do ľudského kapitálu – vzdelanie je najlepšia investícia do budúcnosti krajiny.
Ešte nie je neskoro
Slovensko a Poľsko nie sú neporovnateľné krajiny. Majú rovnaké korene, rovnakú geografiu, rovnaké európske zázemie. Rozdiel medzi nimi nie je osud, je to výsledok rozhodnutí, ktoré sa robili posledné tri desaťročia. Rozhodnutí o tom, či míňame dnes alebo investujeme do zajtrajška.
Slovensko si môže dovoliť byť štedré, ale musí byť cielene štedré. Nie každému rovnako, ale tým, čo to naozaj potrebujú. Zvyšok treba investovať. Do škôl, do infraštruktúry, do budúcnosti. Inak sa nožnice medzi Bratislavou a Varšavou budú len ďalej roztvárať.
