- Slovensko za tri roky prešlo tromi konsolidačnými balíčkami.
- Dane rastú, energie zdraželi, ľudia uťahujú opasky.
- Dlh napriek tomu mieri k historickým maximám a bez skutočných reforiem zaplatíme my všetci
Slovensko prežíva paradox, ktorý bolí. Ľudia platia vyššie dane, vyššie odvody, viac za potraviny, energie aj bývanie. Vláda hovorí, že šetrí. Napriek tomu štátny dlh rastie ďalej a bez zásadnej zmeny môže do roku 2038 prekonať hranicu 100 % HDP.
Tak to čierne na bielom konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojej aktuálnej správe z apríla 2026.
Slovensko šetrí. Ale nešetrí.
Predstavte si, že každý mesiac trochu uberú z vašej výplaty. Hovoria vám, že je to nevyhnutné, krajina musí šetriť. Vy to akceptujete. Utiahnete opasok. A potom zistíte, že štát tými peniazmi len zaplatil nové výdavky, ktoré medzitým sám navýšil. Nemusíme si to len predstavovať, presne to sa totiž deje na Slovensku.
RRZ vo svojej správe upozorňuje, že hoci verejné financie prešli za ostatné tri roky troma konsolidačnými balíčkami, k výraznejšiemu zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti nedochádza.
Dôvod je jednoduchý a zároveň frustrujúci: popri každom balíčku úspor vláda zároveň schválila nové výdavky, ktoré predchádzajúce úsilie prakticky vynulovali.
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dnes dosahuje úroveň 5,5 % HDP, čo predstavuje takmer 8 miliárd eur ročne, toľko by Slovensko muselo ušetriť alebo získať navyše, aby stabilizovalo dlh v dlhodobom horizonte.
A nachádza sa v pásme vysokého rizika, na takmer rovnakej úrovni ako v roku 2022, teda pred všetkými tromi kolami konsolidácie.
Slovensko konsoliduje neúspešne. Zdroj: shutterstock.com/Yanosh Nemesh
Ľudia to cítia každý deň
Kým politici hovoria o percentách HDP, ľudia to vnímajú inak. Pri pokladni, na výplatnej páske, na faktúrach za energie.
Podľa Štatistického úradu SR sa ceny bývania a energií zdvihli v januári 2026 medziročne o 6,1 %, potraviny o 3,9 % a celková inflácia dosiahla 4 %, jedna z najvyšších v eurozóne.
Prieskum spoločnosti Home Credit Slovakia a agentúry Ipsos ukázal, že až osem z desiatich Slovákov vstúpilo do roku 2026 s očakávaním vyšších životných nákladov. Pritom s rastom príjmov počíta len necelá tretina. Takmer každý desiaty Slovák uviedol, že by potreboval aspoň o 500 eur mesačne viac, aby vyrovnal rast výdavkov.
K tomu pripočítajte, že ceny nehnuteľností vzrástli za necelé dva roky o takmer 20 %, pričom samotný rok 2025 priniesol nárast cien bývania o 12 %.
Slováci sa majú horšie. Zdroj: shutterstock.com/Irene Millernitpicker
Slovensko v konsolidačnej pasci
RRZ pomenúva problém slovami, ktoré by mali znieť ako varovanie pre každého:
„Nakoľko väčšia časť nárastu príjmov v posledných rokoch priamo zhoršuje konkurencieschopnosť ekonomiky, dochádza k protichodnému trendu, tzv. konsolidačnej pasci, keď zlepšenie medzinárodnej atraktivity ekonomiky si môže vynútiť pokles takýchto daní a odvodov do budúcnosti, čo vytvorí potrebu ďalších konsolidačných opatrení,“ hovorí predseda RRZ Ján Tóth.
Vláda teda zvyšuje dane a odvody, čím zlepšuje čísla v rozpočte, no zároveň oslabuje ekonomiku. A keď sa ekonomika oslabí, príjmy klesnú a bude treba ďalší balíček úspor. Kolotoč sa točí.
Hrubý dlh verejnej správy pritom ku koncu roka 2025 dosiahol historicky najvyššiu úroveň 61,4 % HDP — čím Slovensko po prvýkrát prekonalo európsku Maastrichtskú hranicu 60 %. Podľa RRZ by bez ďalších opatrení mohol dlh v priebehu dvoch desaťročí prudko vzrásť až k 100 % HDP.
Slovensko má najvyšší dlh v histórii. Zdroj: shutterstock.com/Alexandros Michailidis/ElenaR
Slovensko a starnutie: tichá bomba
Dnešné problémy sú len predohra. RRZ upozorňuje, že budúcnosť bude ešte náročnejšia a to kvôli niečomu, čo žiadna vláda nevyriešila a to je starnutiu populácie.
Náklady na dlhodobú starostlivosť porastú o 0,9 percentuálneho bodu HDP, výdavky na dôchodky o 0,7 a zdravotníctvo o 0,6. To sú obrovské sumy, ktoré dnes ešte nie sú ani zahrnuté v aktuálnych problémoch.
Slovensko pritom stále má šancu situáciu zvrátiť. Ekonomika síce rastie pomalšie, vláda počíta pre rok 2026 s rastom okolo jedného percenta, no trh práce zostáva relatívne odolný. Kľúčom však musia byť skutočné štrukturálne reformy, nie ďalšie zvyšovanie daní.
Slovensko starne. Zdroj: shutterstock.com/DavideAngelini
Čo to znamená pre bežných ľudí?
Ak sa nič zásadné nezmení, scenár je krutý: vyššie dane, menej peňazí na školy, nemocnice a dôchodky.
Štát totiž čoraz väčšiu časť rozpočtu míňa len na splácanie úrokov z dlhu, v roku 2025 to bolo takmer 1,65 miliardy eur, o dva roky by to mohli byť už skoro 2,5 miliardy ročne.
Slovensko nie je prvá krajina, ktorá sa ocitla v tejto situácii. Ale je to krajina, ktorá má stále čas konať, ak bude chcieť.
