Najnovšia analýza VÚB: Inflácia môže prekročiť 6 percent, výhľad pre Slovensko sa zhoršil

Analýza VÚB banky ukazuje, že napätie medzi USA, Izraelom a Iránom výrazne zasiahlo globálnu ekonomiku. Analýza taktiež upozorňuje, že svet čelí ďalšiemu energetickému šoku, ktorý prichádza len niekoľko rokov po začiatku vojny Ruska proti Ukrajine. Konflikt totiž neovplyvňuje len bezpečnostnú situáciu v regióne, ale najmä tok strategických komodít.

Kľúčovým problémom sa stal Hormuzský prieliv. Cez túto trasu prechádza významná časť svetovej lodnej dopravy s ropou a skvapalneným zemným plynom. Okrem energií ide aj o ďalšie dôležité vstupy pre ekonomiku. Narušenie prepravy zasahuje aj hnojivá, síru či hélium, čo zvyšuje náklady v priemysle aj poľnohospodárstve. Keď sa tok týchto surovín obmedzí, ceny reagujú okamžite.

Základný scenár VÚB banky počíta s tým, že boje by sa mohli skončiť v polovici mája. Aj v tomto prípade však ekonomika pocíti citeľné dopady. Inflácia v eurozóne by sa mohla do konca roka dostať nad 4 percentá, pričom vrchol môže dosiahnuť na jeseň.

Na Slovensku analytici očakávajú ešte výraznejší rast cien, ktorý môže presiahnuť 6 percent. Vyššie ceny energií sa totiž premietajú do celej ekonomiky – od dopravy až po potraviny.

Čo analýza predvída pre Slovensko?

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré tento vývoj zasiahne silnejšie. Domáca ekonomika zostáva energeticky náročná a zároveň závislá od zahraničného dopytu. Keď zdražejú vstupy a zároveň sa spomalí rast v eurozóne, slovenské firmy čelia dvojitému tlaku. Analýza preto znižuje odhad rastu HDP na približne 0,5 percenta, čo je menej ako priemer menovej únie. Napriek tomu zatiaľ nepočíta s recesiou.

Pre domácnosti prichádzajú menej priaznivé správy. Inflácia síce v úvode roka zostala pod 4 percentami, no tento vývoj nemá dlhé trvanie. Ceny pohonných látok zatiaľ rástli len mierne, no zásoby sa postupne znižujú. Priestor na udržiavanie nižších cien sa vyčerpáva a drahšie energie sa postupne premietnu do cien tovarov a služieb. K tomu sa pridajú vyššie ceny potravín, ktoré ovplyvnia drahšie hnojivá.

Mzdy pritom reagujú na rast cien s oneskorením. To znamená, že reálne príjmy obyvateľov môžu opäť klesnúť. Nižšia kúpyschopnosť sa následne prejaví aj v spotrebe domácností. Tá už podľa odhadov smeruje k miernemu poklesu. Slabšia spotreba spolu s vyššími nákladmi firiem spomalí celú ekonomiku.

Nový inflačný tlak mení aj výhľad menovej politiky. Centrálne banky budú musieť reagovať, aby zabránili dlhodobému rastu cien. Európska centrálna banka môže podľa analýzy zvýšiť depozitnú sadzbu už v júni alebo júli. Vyššie sadzby sa následne premietnu do úverov, hypoték aj investícií. V Spojených štátoch sa zasa očakáva, že Fed ponechá sadzby bez zmeny ešte niekoľko mesiacov.

Mohlo by vás zaujímať:

Ceny nafty majú nové pravidlá. Rezort financií odpovedá, koho sa týkajú

Čo to znamená pre verejné financie?

Finančné trhy už reagujú rastom výnosov. Štátne dlhopisy v eurozóne zdraželi a mierne vzrástli aj rizikové prirážky jednotlivých krajín. Slovensko síce zaznamenalo nárast spreadu, no stále sa drží mimo skupiny najrizikovejších štátov. Podmienky financovania sa však zhoršujú, čo zvyšuje tlak na verejné financie.

Tie už aj bez aktuálnej krízy čelia viacerým výzvam. Očakáva sa, že deficit verejných financií sa zníži len mierne a verejný dlh presiahne 61 percent HDP. To znamená aktiváciu sankcií dlhovej brzdy. Zároveň rastú aj dlhodobé výdavky. Medzi najvýznamnejšie patrí prechod na zelenú ekonomiku. Uhlíková neutralita môže podľa odhadov stáť verejné financie približne 1 percento HDP ročne.

Najbližšie obdobie preto prinesie zvýšenú neistotu. Trhy budú sledovať rozhodnutia centrálnych bánk, nové údaje o verejných financiách aj politické udalosti v regióne. Najdôležitejší faktor však zostáva nezmenený. Vývoj konfliktu a situácia v Hormuzskom prielive rozhodnú o tom, ako silno zasiahne tento šok ekonomiku Európy aj Slovenska. Aktuálne platí, že riziká smerujú skôr k horšiemu scenáru než k rýchlemu zlepšeniu.