Vysoké teploty a vlny horúčav spôsobujú i smrť. Mestá znášajú vysoké teploty spravidla horšie než vidiek a ľudia sa v nich doslova smažia. Málo zelene a vody, veľa budov, chodníkov, betónu, nedostatok tieňa, ľudská aktivita, odpadové teplo – to všetko prispieva k ešte väčším horúčavám v mestách. Spolu s klimatickou zmenou môžeme v budúcnosti očakávať ešte extrémnejšie teplá. Ako sa môžeme v mestách pred horúčavami chrániť? Dá sa „neusmažiť”?
1. Ponúknime veľa možností schladenia sa
Niektoré mestá v USA ponúkajú centrá núdzového chladenia. Jedná sa o verejné klimatizované miesta, ktorých cieľom je predchádzať negatívnemu vplyvu horúčav na ľudské zdravie. Tieto centrá poskytujú tieň, vodu, toaletu, niekedy i lekárske a sociálne služby a sú cielené na tie najzraniteľnejšie skupiny, ako sú napríklad starí ľudia alebo ľudia bez domova.
Spoliehať sa na jednu stratégiu ale nestačí, je nutné robiť oveľa viac. Výsadba väčšieho množstva stromov a kríkov by poskytla viac tieňa a ochladenie vzduchu, tienidlá na okná, budovy pokryté bledými farbami a materiály odrážajúce svetlo by mohli znížiť teplotu v budovách. V niektorých mestách je možné očakávať i výpadky energie kvôli vysokým teplotám, preto sú odporúčané „núdzové súpravy” obsahujúce jedlo, vodu a rádiá.
Žiadna z uvedených stratégií ale nie je spoľahlivá a nevyrieši problémy s extrémnymi horúčavami, no ich kombinovaním môžeme znížiť aspoň niektoré negatívne následky extrémnych horúčav.
Zaujíma vás, či je Bitcoin nebezpečný pre planétu? Čítajte náš článok!
2. Zamerajme sa na zelenú infraštruktúru v najzraniteľnejších štvrtiach
Mnoho typov zelenej infraštruktúry dokáže pomôcť štvrtiam odolávať nepriaznivému počasiu, a to nielen horúčavám, ale aj hrozbe záplav. Napríklad priepustné dlažby a systémy zberu dažďovej vody sú úspešnými nástrojmi prevencie záplav.
Zelené strechy sú zas skvelým nástrojom na ochladenie budov. Vedec Ashish Sharma skúmal práve využite zelených striech pokrytých rastlinami, ktoré sú rezistentné voči suchu, na schladenie miest. Podľa neho by zelené strechy najväčšmi prospeli mestským oblastiam, v ktorých žijú obyvatelia s nízkym príjmom, pretože ľudia z týchto oblastí sú aj najzraniteľnejší.
3. Zmeňme dizajn ulíc a prispôsobme ho meniacej sa klíme
Ako a pre koho momentálne navrhujeme ulice? Podľa môjho názoru sú pri dizajnovaní slovenských ulíc a ich úprav brané do úvahy primárne potreby šoférov, na pomyselnom rebríčku nižšie stoja i potreby chodcov, cyklisti sa snažia zaujať pozornosť, no zatiaľ je to bieda, a na ľudí so zdravotným znevýhodnením nemyslí takmer nik.
Vedkyňa Anne Lusk volá po vytvorení zelených ulíc pre cyklistov, chodcov, vodičov autobusov i šoférov. Základnými črtami zelených ulíc by boli stromy a cesty pre cyklistov a chodcov. Stromy by vytvárali bariéru medzi autami a cestami pre cyklistov a chodcov, preto by sa tí cítili bezpečnejšie. Stromy by navyše aj ochladzovali štvrte a čistili ovzdušie. A hádam by napokon kvalitne navrhnuté cyklistické chodníky prilákali aj šoférov áut, ktorí by svoje „mašiny” nechali zaparkované doma v garáži.
Navrhovať ulice inak a prispôsobovať ich klimatickej zmene a znevýhodneným skupinám je možné, no je potrebné zmeniť naše myslenie. Najrýchlejšia a najpohodlnejšia cesta do práce nie je vždy i tá najefektívnejšia a pre mňa najlepšia cesta niekedy môže škodiť druhým.
Čo si myslíte o horúčavách v slovenských mestách vy? Mali by sme naše mestá prispôsobovať meniacej sa klíme alebo nepotrebujú zmeny dizajnu? Aké finty by pomohli redukovať vysoké teploty v mestách počas letných horúčav? A za akých podmienok by ste boli ochotní vymeniť auto za bicykel?
Čo čítať ďalej?
Výsadba stromov proti klimatickej zmene – Konať treba teraz!
Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu)! Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri!
Zdroje:
theconversation.com
dw.com
