- Dôchodkový systém ako ho poznáme, bol navrhnutý pre svet, ktorý dávno zanikol.
- Pomer pracujúcich a dôchodcov sa dramaticky mení.
- Čo hovoria oficiálne dáta a prečo o tom nikto nehovorí?
Dôchodkový systém, ktorý dnes poznáme, vznikol v čase, keď ľudia umierali krátko po odchode do penzie, rodiny mali štyri deti a práca znamenala celý život na jednom mieste. Ten svet neexistuje. Systém áno.
A práve to je problém, o ktorom sa veľmi málo hovorí.
Dôchodkový systém a demografia: Čísla, ktoré menia všetko
Pozrime sa na fakty. V roku 1950 tvorili ľudia nad 65 rokov len 8 percent populácie v Európe a Severnej Amerike.
Dnes je to takmer 20 percent. Za sedemdesiat rokov sa pomer seniorov a pracujúcich viac než zdvojnásobil (z 14 % na 33 %) a podľa CEPR (Centre for Economic Policy Research) smeruje k 50 percentám do roku 2050.
Takže pomer dôchodcov a pracujúcich sa za 70 rokov viac než zdvojnásobil a do roku 2050 sa zdvojnásobí znova.
Priebežný dôchodkový systém, kde pracujúci platia dôchodky dnešným seniorom, bol navrhnutý pre úplne iné podmienky. Nie pre svet, v ktorom sa ľudia dožívajú osemdesiat i viac rokov a rodiny majú jedno až dve deti.
OECD vo svojej správe Pensions at a Glance 2025 uvádza, že v krajinách OECD bude v roku 2050 na každých 100 ľudí v produktívnom veku 52 ľudí nad 65 rokov, oproti 33 dnes a len 22 v roku 2000.
Na Slovensku a v susedných krajinách strednej Európy bude nárast obzvlášť prudký.
Dôchodok ohrozuje demografická kríza. Zdroj: shutterstock.com/New Africa/Lopolo
Záplaty na deravej lodi
Reakcia vlád? Zvyšovanie dôchodkového veku. Priemerný dôchodkový vek v krajinách OECD porastie z dnešných 64,7 roka (muži) na 66,4 roka pre tých, ktorí dnes začínajú kariéru. Niektoré krajiny, ako Dánsko, Estónsko, Taliansko, Holandsko, Švédsko idú až na 70 rokov a viac.
Je to reforma? Alebo len odkladanie problému?
Výskumníci zo ScienceDirect však zistili, že dôchodkové reformy v krajinách OECD neprebiehajú vtedy, keď to demografia vyžaduje, ale vtedy, keď je na to ekonomická pohoda a politická odvaha, teda v dobách rastu.
V krízach, keď je to najpotrebnejšie, sa nereformuje. Je to politická logika, nie zdravý rozum.
Európska komisia vo svojej Správe o primeranosti dôchodkov z roku 2024 konštatuje, že systémy síce zvládli posledné krízy, no dôchodky budú v budúcnosti klesať a systémy musia čeliť štrukturálnym zmenám vrátane meniacich sa foriem práce.
Dôchodok na Slovensku. Zdroj: shutterstock.com/fizkes
Slovensko: Obzvlášť vážny prípad
Na Slovensku situácia nadobúda alarmujúce rozmery. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojej Správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2025 hovorí, že celkové trvalé zaťaženie verejných financií plynúce z dôchodkového systému dosahuje 2 % HDP. Čo predstavuje až 36 percent celkového problému dlhodobej udržateľnosti Slovenska.
To znamená, že dôchodkový systém je sám o sebe najväčším strašiakom slovenských verejných financií.
A to nie je všetko. RRZ vo svojej správe o dlhodobej udržateľnosti za rok 2024 upozorňuje, že fiškálne bremeno sa presúva na budúce generácie.
Dieťa narodené v roku 2024 dostane od štátu počas života o 96 000 eur viac, než zaplatí. Budúce generácie však budú čeliť opačnej situácii, budú musieť platiť desiatky tisíc eur viac, než dostanú.
„Slovensko čelí rastúcim výdavkom v dôsledku nepriaznivého demografického vývoja, čo zvyšuje tlak na verejné financie, ktoré už teraz vykazujú výnimočne vysoké deficity,“ uvádza RRZ.
Nový svet si žiada nový dôchodkový systém
Problém nie je len demografický. Mení sa aj samotná povaha práce. Gig ekonomika, freelancing, prerušované kariéry, práca v zahraničí. Milióny ľudí pracujú spôsobmi, na ktoré priebežný systém nebol stavaný. Platia odvody nepravidelne alebo vôbec. Systém ich buď ignoruje, alebo trestá.
Dôchodkový systém má aj svoju skrytú obeť. ILO dokumentuje, že ženy po celom svete dostávajú nižší dôchodok než muži. Nie preto, že by menej pracovali, ale preto, že roky strávené pri deťoch a starostlivosti o rodinu sa do systému jednoducho nepočítajú. Systém to nevie oceniť, lebo tak nikdy nebol navrhnutý.
Dôchodok žien je nižší ako mužov. Zdroj: shutterstock.com/vipvn
Čo ďalej?
Žiadna vláda nemá záujem otvoriť pandorinu skrinku a povedať nahlas: „Tento systém bol navrhnutý pre svet, ktorý zanikol, a potrebujeme ho navrhnúť odznova.“ Je to politická samovražda.
A tak sa deravý systém len zapláta. Zvyšuje sa vek odchodu. Upravujú sa koeficienty. Pridávajú sa piliere. Ale základná architektúra zostáva nedotknutá, postavená na predpoklade, ktorý bol pravdivý v roku 1950, ale rok 2050 ho už neunesie.
ECB vo svojej analýze Ageing Report 2024 odhaduje, že výdavky súvisiace so starnutím v eurozóne porastú do roku 2070 zo súčasných 25,1 % na 26,5 % HDP. Bez ďalších reforiem bude tlak na budúcich pracujúcich neúnosný.
Dôchodkový systém potrebuje viac než opravu. Potrebuje úprimnú spoločenskú diskusiu o tom, čo od neho chceme, kto ho bude financovať a či vôbec môže fungovať tak, ako bol zamýšľaný. V demografickom, ekonomickom a pracovnom svete, ktorý sa od jeho vzniku zmenil na nepoznanie.
