Podľa wikipédie je kryptomena “digitálne platidlo založené na kryptografii s cieľom zvýšiť bezpečnosť tohto platidla.” Kryptomena je digitálna forma peňazí, ktoré používame denno denne v obchodoch, reštauráciách, baroch… ako prostriedok pre výmenu služieb a tovaru. V podstate sú to jednotky a nuly cirkulujúce po internete, elektróny prúdiace káblami alebo uväznené na pevných diskoch serverov po celom svete. Odkiaľ teda pochádza ich hodnota a čo nám ponúkajú?
Aby sme zodpovedali tieto, na prvý pohľad jednoduché, otázky, musíme sa najprv pozriet na súčasný platidlový systém, takzvané “fiat” peniaze a porovnať ich s relatívne novou myšlienkou kryptomeny.
“Fiat money”
Fiat peniaze, resp. fiat meny typu dolár, euro, rubeľ či jen, sú v súčasnosti považované za univerzálne platidlo ovládané centrálnou bankou. Nie sú kryté majetkom alebo drahými kovmi čo znamená, že centrálna banka môže kedykoľvek do obehu pustiť nové mince. Väčšinou preto, aby bolo možné zaplatiť štátne výdavky alebo kvôli stimulácii ekonomiky. To, okrem iného, znamená, že súčasné meny sú v podstate bezcenné a máme ich k dispozícii nekonečne veľa. Dôvod, prečo pre nás majú hodnotu je jednoduchý. Kolektívne sme sa na tom dohodli. Slovo fiat pochádza z latinčiny a v doslovnom preklade znamená “nech sa stane”, v spojení s peniazmi je však častejšie chápané ako “príkaz, autorizácia, konkrétne od vlády, že sa peniaze stávajú zákonným platidlom.”
Tento vynález v posledných desaťročiach umožnil explozívny rast svetovej ekonomiky. Sme “bohatší”, ako kedykoľvek predtým. Benefity fiat peňazí však v poslednej dobe začínajú ustupovať a do popredia sa dostávajú rôzne problémy počnúc od inflácie až po fakt, že všetky “moderné” krajiny (vrátane Slovenskej republiky) sú “po uši zadĺžené”. Z toho, samozrejme, vyvstáva otázka, komu tie peniaze dĺžime. Nad odpoveďou sa môžeme zamyslieť v inom článku. Teraz sa pokúsim zodpovedať otázku z nadpisu.
Bitcoin
Kryptomena je, ako už bolo spomenuté, digitálne platidlo. Hlavnou vlastnosťou “správnej” kryptomeny je fakt, že v podstate nepatrí nikomu. Jej hodnotu určuje trh a nie je možné vyrobiť nové, digitálne, mince. Kľúčovým slovom je “decentralizácia”. Koncept decentralizovanej kryptomeny prvýkrát zrealizoval človek (pravdepodobne skupina ľudí) s názvom Satoshi Nakamoto. Táto skupina 3. januára 2009 vytvorila prvý blok bitcoinov. Softwérová technológia zvaná Blockchain umožnila vznik prvého digitálneho platidla, Bitcoinu. Od tej chvíle nikto, ani samotní tvorcovia Bitcoinu, nemôžu menu nijak ovplyvniť, falšovať, kontrolovať, či spôsobiť jej infláciu.
Dozvite sa viac: Čo je Blockchain?
V sieti, ktorá z Bitcoinu robí skutočné platidlo a zabezpečuje všetky transakcie, neexistuje žiadny centrálny bod. Žiadne jednoznačné slabé miesto, ktoré by sa dalo napadnúť. Naopak, tvorí ju obrovské množstvo počítačov, takzvaných uzlov, ktoré spolu komunikujú a spoločným úsilím uskutočňujú a verifikujú platby. Za toto úsilie účastníci vyhrávajú odmenu, ktorou nie je nič iné, než samotný Bitcoin. Tento proces je známejší pod názvom ťažba. Postupom času sa však ťažba stáva stále náročnejšou. Zatiaľ čo na samotnom začiatku nebol problém na relatívne pomalom počítači vyťažiť aj jeden Bitcoin denne, dnes máte z ťažby zisk iba ak si zakúpite špeciálne CPU a máte prístup k lacnej elektrickej energii.
V súčasnosti je v obehu približne 16,4 milióna Bitcoinov a toto číslo nebude rásť navždy. Jedného dňa totiž narazíme na strop, 21 miliónov Bitcoinových mincí. Je však otázne, či sa k tomuto číslu aj skutočne dostaneme. Je dosť možné, že v budúcnosti ťažba Bitcoinu prestane byť ekonomicky výhodná. Počet Bitcoinov je možné zvýšiť iba vytvorením novej verzie tejto kryptomeny. Hypotetický Bitcoin 2.0 môže priviesť k životu v podstate ktokoľvek, je však otázne, ako by novinku prijal trh. S najväčšou pravdepodobnosťou by sa z neho stala oddelená kryptomena, ktorá by šla vlastnou cestou a s pôvodným Bitcoinom by zdieľala iba meno, resp. podobnú technickú infraštruktúru.
Ďalšie kryptomeny
Dnes Bitcoin zďaleka nie je jedinou kryptomenou na trhu. Myšlienkou decentralizovaného digitálneho platidla sa inšpirovalo mnoho ďalších skupín, ktoré vytvorili celú paletu rôznych technológií. Medzi najväčšie kryptomeny patrí Ripple, platobný systém, ktorý umožňuje platbu v rôznych menách, podobne ako PayPal. Ripple ovláda jedna spoločnosť, ktorá zároveň vlastní viac než 60 percent Ripple kryptomincí. Naopak, medzi systémy spĺňajúce “tradičnú” definíciu kryptomeny patrí Litecoin, Ethereum, Monero, Dash či Zcash.
Prečo majú kryptomeny hodnotu? Veď v podstate nie sú reálne. Nuž, v istom zmysle sú reálnejšie, než klasické fiat peniaze, ktoré všetci používame. Veď aj väčšina eur, dolárov či korún existuje iba v digitálnej forme na bankových účtoch. Hodnota fyzických mincí či bankoviek je taktiež diskutabilná. Faktom ostáva, že hromadenie fiat peňazí, či už fyzických alebo digitálnych, nie je veľmi múdre. Rok čo rok strácajú svoju hodnotu. Tento jav sa nazýva inflácia. Na druhej strane, máme záruku, že Bitcoinu je konečné množstvo. Nedá sa duplikovať, ide v podstate o akési digitálne zlato, ktoré napriek niekoľkým veľkým prepadom stále zvyšuje svoju hodnotu a nič nenasvedčuje tomu, že by sa tento trend mal v blízkej budúcnosti zastaviť.
