Európska únia už dávnejšie oznámila finančnú injekciu vo výške 1,85 bilióna, pričom 750 miliárd je určených na vysporiadanie sa s COVID-19. Plán financovania sa opiera o dlhodobý rozpočet EÚ 2021 – 2027. Cieľom financovania má byť ochrana životov, oprava trhu a vybudovanie prosperujúceho oživenia ekonomiky.
Termín začatia financovania je stanovený na 1. januára 2021, hoci EÚ už v súčasnom rozpočte vyčlenila na pomoc finančné prostriedky.
Ako sa peniaze rozdelia a koľko dostane Slovensko
Najväčší problém je, či by sa financovanie malo poskytovať formou grantov alebo pôžičiek. Prideľovanie grantov by sa týkalo krajín najťažšie postihnutých vírusom, ako je Taliansko a Španielsko, ktoré dostávajú približne 80 miliárd eur, zatiaľ čo iné krajiny ako napr. Grécko dostávajú vyše 20 miliárd eur, pretože ich hospodárstva budú pravdepodobne zasiahnuté taktiež. Francúzsko a Poľsko by mali prístup približne k 38 miliardám eur, zatiaľ čo Nemecko by mohlo získať 28 miliárd eur.
Slovensko z rozpočtu EÚ v ďalšom programovom období môže čerpať 18 miliárd eur a z dodatočného fondu plánu obnovy ďalších 5 až 8 miliárd eur.
Dve tretiny peňazí by mali formu paušálnych grantov, ktoré chcú mnohé krajiny EÚ, zatiaľ čo zvyšok by tvorili podmienečnejšie pôžičky, ktoré obhajujú niektorí ďalší členovia bloku.
Formou dotácií sa bude čerpať 500 miliárd eur, zvyšok vo forme pôžičiek.
Mohlo by vás zaujímať – Za aké ceny budeme tankovať na Slovensku?
Granty sa nielen odovzdajú. Krajiny by museli stanoviť svoje ciele týkajúce sa peňazí a reformy, ktoré plánujú uskutočniť, aby zabezpečili odolnosť vlastnej ekonomiky v budúcnosti. Žiadosti musia byť potvrdené partnermi EÚ.
Taliansko, Španielsko a Poľsko by mali nárok aj na ďalšie desiatky miliárd pôžičiek, ale podmienky na zabezpečenie týchto prostriedkov sú náročnejšie.
Všetkých 27 členských krajín sa musí dohodnúť na tom, aby obnovovací fond nadobudol účinnosť. Ide o návrh, ktorý vstúpi do platnosti, až keď ho jednohlasne schvália všetky členské štáty.
Ako to bude EÚ financovať?
Brusel predpokladá, že nové dane a odvody by mohli pokryť všetky úroky a náklady na vrátenie. Medzi tieto poplatky patria návrhy, ktoré Brusel čerpá z výnosov z reforiem na trhu s uhlíkom EÚ, známych ako systém obchodovania s emisiami. Ročne by tento systém mohol do rozpočtu priniesť 10 miliárd eur. Skúma sa aj nový odvod pre veľké podniky, ktorý by mohol priniesť tiež okolo 10 miliárd eur ročne.
Daň z veľkých technologických spoločností, ako sú Facebook a Google, by mohla ročne vygenerovať približne 1,3 miliardy eur.
Zvažuje sa aj zavedenie digitálnej dane z jednotného trhu pre nadnárodné spoločnosti.
Zvýši sa daňové zaťaženie ?
Záchranný balíček 750 miliárd eur môže z dlhodobého hľadiska zvýšiť zadĺženosť Európy. To bude mať vplyv aj na daňové zaťaženie a v konečnom dôsledku aj na zdražovanie európskej produkcie. Takýto trh potom môže byť oproti Ázii neschopný konkurencie.
Záver
Sme svedkami návrhu pomoci členským štátom v EÚ. Výnimkou nebude ani Slovensko. Tento návrh musí byť najprv schválený všetkými členmi. Dôsledky injekcie sa však môžu prejaviť aj vo forme zvýšenia daní a produkcie.
