- Wall Street prestal platiť AI revolúciu z vlastného vrecka.
- Regulátori už vyrátali, kto by pri páde utrpel najviac.
- Odpoveď nie je americká banka, ale slovenský dôchodkový fond.
Wall Street prežíva najdrahšiu investičnú horúčku od čias dot-com bubliny. Rozdiel oproti roku 2000 nie je v nadšení. Je v tom, odkiaľ prichádzajú peniaze.
Banka pre medzinárodné zúčtovanie, teda inštitúcia, ktorá koordinuje svetové centrálne banky, to popísala už v analýze zo 7. januára 2026. Technologické firmy dlho financovali investície z vlastných ziskov. Dnes im to nestačí.
Celkové IT investície dosiahli 5 % amerického HDP a prekonali vrchol z dot-com boomu v roku 2000.
Úvery od takzvaných private credit fondov firmám naviazaným na AI vzrástli takmer z nuly na viac než 200 miliárd dolárov. Do roku 2030 by podľa odhadu BIS mohli dosiahnuť 300 až 600 miliárd.
Wall Street čelí strachu. Zdroj: shutterstockk.com/Kirkam/tete_escape
Wall Street si požičiava, riziko sa presúva mimo dohľadu
Private credit je jednoducho povedané požičiavanie mimo bánk. Fond dá firme úver priamo, drží ho vo svojich knihách a nikto zvonku nevidí detaily. Presne to je podľa BIS problém. Niektoré konštrukcie okolo AI presúvajú dlh mimo účtovných výkazov.
Druhé zistenie je ešte znepokojivejšie. Veritelia si za úvery firmám z oblasti AI účtujú prakticky rovnakú prirážku ako komukoľvek inému, 6,2 oproti 6,1 percentuálneho bodu. Buď teda podceňujú riziko, alebo akciové trhy preceňujú budúce zisky.
Stresový test, ktorý sa nedostal na titulky
Európska centrálna banka si to 26. mája 2026 skúsila prepočítať. Nasimulovala prudký nárast zlyhaných úverov v private credit spolu s tvrdým šokom v softvérovom sektore a 30-percentným prepadom akcií.
Výsledok je prekvapivý. Banky by vyviazli takmer bez škrabanca, straty by nepresiahli 1,3 % ich kapitálu.
Najviac by to odniesli poisťovne a dôchodkové fondy. Poisťovne v absolútnych číslach, dôchodkové fondy v pomere k svojmu majetku.
Európske poisťovne držia v private credit približne 211 miliárd eur a dôchodkové fondy 52 miliárd. Podľa širšej definície európskeho dohľadu EIOPA v jeho správe o finančnej stabilite ide dokonca o 5,1 % aktív poisťovní a 4,4 % aktív dôchodkových fondov.
Kľúčové však je, že najväčšia časť strát by neprišla z úverov. Prišla by z prepadu akcií, ktoré tieto inštitúcie držia.
AI bublina. Zdroj: shutterstock.com/Lightspring
Wall Street rastie, účet by dorazil do Európy
Prepojenie je priame. ECB odhaduje, že až 30 % z troch biliónov dolárov, ktoré si v najbližších rokoch vyžiada výstavba dátových centier, môže pochádzať práve z private credit.
Americký model je pritom ešte vyhrotenejší. Podľa amerického dohľadu NAIC držali poisťovne vlastnené private equity firmami ku koncu roka 2024 vyše 700 miliárd dolárov investovaných aktív.
Dobrá správa existuje. ECB pripomína, že poisťovne a penzijné fondy majú dlhý investičný horizont a nehrozí im hromadný útek klientov.
Aj Národná banka Slovenska v Správe o finančnej stabilite z mája 2026 uvádza, že domáci finančný systém ostáva stabilný, pričom hlavné riziká vidí v konflikte na Blízkom východe a cenách energií.
Zostáva jedna nepohodlná otázka. Zisky z AI boomu inkasujú akcionári hŕstky firiem. Riziko sa medzitým rozptýlilo do inštitúcií, ktoré spravujú úspory bežných ľudí. Kto sleduje dianie na finančných trhoch a v kryptomenách, pozná ten vzorec z roku 2008.
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Čo je private credit a prečo sa o ňom zrazu hovorí?
Ide o pôžičky poskytnuté mimo bankového systému, priamo od investičných fondov. Nemajú verejné ceny ani rating, takže riziko sa ťažko hodnotí zvonku. Práve tento typ financovania dnes rýchlo rastie okolo dátových centier a AI firiem.
- Znamená to, že príde nový finančný krach?
Nie automaticky. ECB výslovne uvádza, že private credit sám osebe dnes nepredstavuje systémové ohrozenie eurozóny. Varuje však pred rýchlym rastom expozícií a nedostatkom dát, ak by výnosy z AI investícií sklamali.
- Týka sa to mojich úspor na Slovensku?
Priamo cez slovenské poisťovne to zatiaľ regulátori nevykazujú ako významné riziko. Nepriamo áno, cez akciovú zložku fondov: v modeli ECB pochádzala väčšina strát práve z prepadu akciových trhov, nie zo samotných úverov.
