- Slovensko má problém s rozpočtom a čísla to potvrdzujú.
- Štát míňa viac, než plánoval, a deficit neklesá podľa očakávaní.
- Nové údaje varujú pred rastúcimi rizikami pre verejné financie.
Slovensko sa opäť dostáva do situácie, ktorá nepôsobí dramaticky na prvý pohľad, no o to vážnejšia je v skutočnosti. Najnovšie čísla ukazujú, že verejné financie nejdú podľa plánu. A hoci sa deficit výrazne nezhoršil, nezlepšuje sa – čo je v tejto chvíli kľúčový problém.
Podľa aktuálneho Rozpočtového semafora od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa očakáva, že deficit verejných financií dosiahne 4,3 % HDP, teda približne 6,2 miliardy eur. Oproti minulému mesiacu sa odhad takmer nezmenil. Na prvý pohľad stabilita. V realite však ide o stagnáciu, ktorá naznačuje, že konsolidácia nepostupuje tak, ako by mala.
Slovensko míňa viac, než plánovalo
Rozpočet bol nastavený optimistickejšie. Počítal s lepším vývojom ekonomiky aj vyššími príjmami. Dnes je jasné, že tieto očakávania sa nenaplnia. Slovensko tak smeruje k vyššiemu deficitu, než bol plán, a rozdiel predstavuje približne 312 miliónov eur, teda 0,2 % HDP.
Slovensko zvyšuje verejný dlh. Zdroj: shutterstock.com/esfera/Yanosh Nemesh
Možno to nevyzerá ako zásadná suma v kontexte celého rozpočtu, no odborníci ju označujú ako stredné riziko nesplnenia rozpočtového cieľa. Vláda sa môže dostať do situácie, keď bude musieť ráznejšie reagovať a to nemusí byť príjemné ani pre občanov.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to pomenovala priamo:
„Deficit hospodárenia verejnej správy pre rok 2026 je odhadovaný na úrovni 4,3 % HDP.”
Táto veta síce pôsobí technicky, no skrýva jednoduchý odkaz, že bez ďalších krokov sa situácia nezlepší.
Slovensko brzdí slabší výber daní
Najväčší problém dnes nie je na strane výdavkov, ale príjmov. Štát jednoducho vyberá menej peňazí, než očakával. A dôvod je bližšie k bežnému životu, než by sa mohlo zdať.
Ekonomika rastie pomalšie. Ľudia míňajú opatrnejšie. Mzdy nerastú tak rýchlo, ako sa predpokladalo. Výsledkom je, že do štátnej pokladnice prichádza menej peňazí z DPH aj z daní z práce. Celkový výpadok dosahuje až 833 miliónov eur, čo je najväčší negatívny faktor v aktuálnom odhade.
Tieto čísla nie sú len abstraktné. Znamenajú, že štát má menší priestor reagovať, či už ide o pomoc domácnostiam, investície alebo znižovanie dlhu.
Slovensko má najvyšší dlh v histórii. Zdroj: shutterstock.com/Alexandros Michailidis/ElenaR
Malé pozitíva veľký problém nezachránia
Aby bol obraz úplný, treba povedať, že niektoré časti verejného sektora hospodária lepšie, než sa čakalo. Ide napríklad o dopravné podniky alebo verejné vysoké školy. Tie pomáhajú mierne zlepšiť celkové saldo.
Lenže tento pozitívny efekt je príliš malý na to, aby vyvážil výpadky na strane príjmov. Celkový obraz sa preto nemení, Slovensko zostáva mimo plánovaného cieľa.
Slovensko stojí pred ťažkým rozhodnutím
Možno najväčší problém nie je samotná výška deficitu. Je to fakt, že sa situácia neposúva správnym smerom. Deficit sa neznižuje tak, ako by mal, a bez nových opatrení sa to pravdepodobne nezmení.
Naznačuje to aj širší ekonomický vývoj. Podľa Ministerstva financií sa očakáva pomalší rast spotreby aj miezd. To znamená, že tlak na verejné financie môže pokračovať.
Pre bežného človeka to môže znieť vzdialene. No dôsledky sú reálne. Vyšší deficit znamená viac dlhu. Viac dlhu znamená väčší tlak na budúce rozpočty. A tie sa raz musia vyrovnať, či už vyššími daňami, alebo nižšími výdavkami.
Slovensko tak dnes čelí problému, ktorý nie je hlučný, ale o to nebezpečnejší. Neprichádza náhle. Rastie pomaly. A práve preto ho možno ľahko prehliadnuť.
