Slovensko bude mať mimoriadne výdavky. Štát príde o pol miliardy eur

  • Zlý stav verejných financií sa podpíše na rizikovej prirážke.
  • Slovensko si bude na finančných trhoch požičiavať drahšie.
  • Štát v nasledujúcich štyroch rokoch preplatí dlhopisy o viac ako pol miliardy eur.
Ekonomika Slovensko si predražilo dlh
Slovensko si predražilo dlh. Zdroj: shutterstock.com/Romano Calabrese
Ťažba kryptomien Ťažba kryptomien

V nasledujúcich štyroch rokoch zaplatí Slovensko v dôsledku vyššej rizikovej prirážky slovenských dlhopisov o približne 580 miliónov eur viac, ako bez jej dodatočného navýšenia. Vzhľadom na očakávaný vývoj verejného dlhu a jeho úročenia na to upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

Podľa jej odhadov dosiahne hrubý dlh Slovenska za rok 2023 56,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) alebo 68,9 miliardy eur. „Vzhľadom na aktuálny trend verejných financií očakávame kontinuálny nárast dlhu, a to aj v prípade splnenia limitu verejných výdavkov, teda konsolidácie o 0,5 % HDP ročne. V takomto scenári by dlh voči HDP dosiahol do konca riadneho volebného obdobia 62,2 % HDP, resp. 93,6 miliardy eur,” vyčíslila RRZ.

98%

Už sa viac neboj o svoje peniaze.

Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.

Sponzorovaný obsah
Obchodovanie je riskantné a môžete pri ňom stratiť časť alebo celý investovaný kapitál. Poskytnuté informácie slúžia len na informačné a vzdelávacie účely a nepredstavujú akýkoľvek typ finančného poradenstva a/alebo investičného odporúčania.

Slovensko si bude na finančných trhoch požičiavať drahšie

Slovensko pri takomto vývoji bude musieť na finančné trhy do roku 2027 umiestniť emisie dlhopisov v hodnote približne 42,4 miliardy eur. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov však v tomto období bude obsluha dlhu oveľa nákladnejšia, keďže treba počítať s vyššími úrokovými sadzbami, upozornila rozpočtová rada. Kým medzi rokmi 2018 až 2021 sa úroky na nový dlh SR pohybovali okolo nuly, v priebehu roka 2022 prudko vzrástli na viac ako 3 % a v roku 2023 sa pohybovali medzi 3 % a 4 %.

Rastúce úroky pritom ovplyvňuje aj tzv. riziková prémia. Ide o navýšenie úrokových nákladov v porovnaní s cenou, ktorú by si investori do dlhopisov vypýtali, ak by krajinu považovali za úplne spoľahlivého veriteľa. V porovnaní s obdobím pred pandémiou došlo podľa odhadu RRZ k zvýšeniu rizikovej prirážky približne o 0,7 percentuálneho bodu (p. b.).

„Na štvorročnom horizonte, po zohľadnení veľkosti celkovej potrebnej emisie dlhu, to bude znamenať, že v roku 2027 Slovensko na úrokoch zaplatí o 238 miliónov eur viac. V celom období 2024 – 2027 až o približne 580 miliónov eur viac, ako bez dodatočného navýšenia rizikovej prirážky,” avizovala RRZ.

V tejto súvislosti zdôraznila, že kľúčovým predpokladom pre lacnejšie financovanie štátu je dôvera trhov v krajinu ako veriteľa. Z tohto pohľadu nie je podľa rady dobrou správou, že vlani v decembri došlo k zníženiu ratingu SR agentúrou Fitch. Agentúra S&P zase pri nedávnom potvrdení aktuálneho ratingu a výhľadu komunikovala, že očakáva výrazné znižovanie deficitov v najbližších rokoch a stabilizáciu dlhu pod 60 % HDP.

„V prípade nepreukázania výraznejšieho konsolidačného úsilia v dohľadnej dobe tak môže Slovensku hroziť, že k zníženiu ratingu prikročia aj ďalšie agentúry, čím by nám pri emisiách nových dlhopisov hrozilo dodatočné riziko nárastu rizikovej prirážky,” varovala rozpočtová rada.

Prečítajte si aj: Problém, o ktorom sa na Slovensku mlčí: Niektoré deti nemajú v školách čo jesť