- Hlavným dôvodom očakávaného rastu cien sú najmä vládne konsolidačné opatrenia.
- Priestor pre optimizmus je podľa analytikov obmedzený.
- Osobitnou kapitolou zostávajú ceny potravín.
Slovenských spotrebiteľov čaká v roku 2025 ďalšia vlna zdražovania. Po minuloročnom poklese inflácie k trom percentám sa ceny tento rok opäť výraznejšie zdvihnú. Analytici predpovedajú, že miera inflácie by sa mohla vyšplhať až k piatim percentám, čo je výrazne nad priemerom eurozóny.
Hlavným dôvodom očakávaného rastu cien sú najmä vládne konsolidačné opatrenia. „Hoci balíček obsahuje aj zníženie DPH na niektoré vybrané položky spotrebného koša, preváži zvýšenie DPH z 20 na 23 percent, ktoré sa dotkne väčšiny položiek,” vysvetľuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Ako píše portál O peniazoch, k rastu cien prispeje aj nová daň z finančných transakcií, aj keď jej vplyv by mal byť podľa odborníkov miernejší ako pri zvýšení DPH. Marián Kočiš zo Slovenskej sporiteľne upozorňuje, že inflačné tlaky budú prichádzať aj z trhu práce, ktorý zostane napnutý a bude naďalej hrať v prospech zamestnancov.
Analytik 365.bank Tomáš Boháček zdôrazňuje, že väčšina pripravených vládnych opatrení má inflačný charakter. „Prevažná časť ekonomických subjektov bude pociťovať buď zvýšenie nákladov, alebo pokles príjmov,” konštatuje. Tento efekt by mal podľa jeho slov pretrvať približne do jesene, kedy by už mala ekonomika absorbovať väčšinu pripravovaných opatrení.
Osobitnou kapitolou zostávajú ceny potravín. Ich vývoj bude závisieť od viacerých faktorov vrátane úrody, počasia, klimatických zmien či geopolitických konfliktov. „Trajektória je v tomto prípade nevyspytateľnejšia, keďže závisí aj od potenciálnych obmedzení či predražení voľného obchodného styku,” dodáva Boháček.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Reálne mzdy môžu stagnovať
Marek Nemky z investičnej platformy XTB predpovedá, že spotreba slovenských domácností bude v tomto roku čeliť výraznému tlaku. „Konsolidácia verejných financií zníži disponibilný príjem, čo negatívne ovplyvní rast spotreby domácností. Ten by tak mal zostať pod jedným percentom,” upozorňuje.
Priestor pre optimizmus je podľa analytikov obmedzený. Viac ako 4-percentná inflácia bude mať v roku 2025 negatívny vplyv na kúpnu silu domácností. Trh práce by mal vykazovať známky uvoľnenia, čo v kombinácii s vysokou očakávanou mierou inflácie pravdepodobne spôsobí stagnáciu reálnych miezd, prípadne len ich mierny rast.
Na rozdiel od priemeru eurozóny, kde by sa inflácia v tomto roku mohla pohybovať v blízkosti 2-percentného inflačného cieľa Európskej centrálnej banky, slovenskí spotrebitelia tak musia rátať s výraznejším rastom cien. Priemerná miera harmonizovanej inflácie by sa podľa odhadov analytikov mohla v roku 2025 pohybovať okolo 4,5 percenta.
Inflácia ovplyvní aj reálne mzdy, nie však pozitívne
Slovenská ekonomika by mala v roku 2025 rásť miernym tempom okolo dvoch percent, no čelí viacerým výzvam. Vyplýva to z najnovšej analýzy spoločnosti XTB, ktorá upozorňuje na pretrvávajúce riziká. Informuje o tom portál Teraz.sk.
„Slovenská ekonomika vstupuje do roku 2025 s miernym optimizmom, ale aj s výraznými rizikami,” uviedol analytik Nemky. Podľa jeho slov budú kľúčovými faktormi najmä vývoj inflácie a dopady fiškálnej konsolidácie.
Odborníci predpokladajú, že inflácia zostane nad cieľovou úrovňou dvoch percent, pričom v novom roku by mala presiahnuť štyri percentá. Táto situácia v kombinácii s očakávaným uvoľnením na trhu práce pravdepodobne povedie k stagnácii reálnych miezd.
Spotreba domácností zaznamená len minimálny rast, ktorý by sa mal pohybovať pod jedným percentom. Dôvodom je najmä konsolidácia verejných financií, ktorá zníži disponibilný príjem domácností. Zavedenie transakčnej dane môže navyše zvýšiť počet stratových spoločností.
Pozitívne vyhliadky však analytici vidia v očakávanom znižovaní úrokových sadzieb a raste zahraničného dopytu. Tieto faktory by mali podporiť investície a čistý vývoz. Napriek prebiehajúcej fiškálnej konsolidácii by mali rásť aj výdavky verejnej správy, ich pozitívny efekt však bude limitovaný vyšším zdanením v súkromnom sektore.
