Premiér Fico má nápad ako prilákať na Slovensko investorov. Odborníci tvrdia opak

  • Premiér Robert Fico uvažuje nad zavedením zlatých víz.
  • Vidí v nich potenciál prilákať na Slovensko významné investície.
  • Odborníci ale uvádzajú, že to nemusí byť v prospech veci.
Ekonomika Premiér uvažuje o zavedení zlatých víz
Premiér uvažuje o zavedení zlatých víz. Zdroj: shutterstock.com/Alexandros Michailidis/Jester-Flim
Ťažba kryptomien Ťažba kryptomien

Premiér Robert Fico (Smer-SSD) aktuálne uvažuje nad tým, že k nám pozve bohatých ľudí a zavedie zlaté víza. Bude to však k niečomu dobré? O téme informoval denník Pravda.

Sme pripravení prijať množstvo atraktívnych zákonov, aby sme k nám priviedli bohatých ľudí, ktorí by u nás investovali. Na Slovensku už hovoríme o zákone o zlatých vízach. Ide o nástroj, ktorý je používaný aj v krajinách EÚ. Toto je prvá výzva pre trh práce v našej krajine.

Za prijatie týchto víz je aj minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS), ktorý tento krok argumentuje tým, že sme jeden z mála štátov, ktorý tieto víza nemá. Prijatie by na Slovensko mohlo prilákať bohatých ľudí a významné investície.

Zatiaľ čo Slovensko uvažuje nad zavedením zlatých víz, napríklad také spojené kráľovstvo má opačný názor. V roku 2022, teda po začatí ruskej vojenskej ofenzívy na území Ukrajiny, zastavila udeľovanie týchto víz, pretože tam končili najmä ruskí oligarchovia. Aj preto dostal Londýn nelichotivú prezývku Londongrad.

Napríklad v súvislosti so zlatými pasmi, tie v súčasnosti výmenou za investíciu v krajine ponúka medzi štátmi Európskej únie už iba ostrov Malta. Avšak pred inváziou ho ponúkali aj Bulharsko a Cyprus.

Tento krok slovenskú ekonomiku nespasí

Tento krok slovenskú ekonomiku nespasí. Zdroj: shutterstock.com/BlueSkyImage

Cieľom premiéra Roberta Fica je tak pomocou zlatých a národných víz prilákať pracovníkov zo zahraničia do odvetví, v ktorých nám chýbajú. Ako problémy Slovenska prezentuje starnutie populácie, pričom zo zahraničia chce prilákať až 100-tisíc pracovníkov.

Odborníci majú na celú vec ale opačný názor. Podľa nich zlaté víza nemusia byť efektívnym riešením podobne, ako sa to ukázalo pri národných vízach. Tam problémy robila práve byrokracia, ktorá spôsobila, že namiesto tisícok ľudí zo zahraničia firmy dostali len zopár stovák.

Slovensko v tom nie je samé a podobnú cestu si chce „vydláždiť” aj Grécko. Tam stačí buď zaplatiť si nehnuteľnosť v hodnote minimálne 250-tisíc eur alebo urobiť bankový vklad vo výške minimálne 400-tisíc eur.

98%

Už sa viac neboj o svoje peniaze.

Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.

Sponzorovaný obsah
Obchodovanie je riskantné a môžete pri ňom stratiť časť alebo celý investovaný kapitál. Poskytnuté informácie slúžia len na informačné a vzdelávacie účely a nepredstavujú akýkoľvek typ finančného poradenstva a/alebo investičného odporúčania.

Fico si chcel posvietiť na bohatých Slovákov

Aktuálna vládna garnitúra si teda chce posvietiť na najbohatších Slovákov formou progresívneho zdanenia fyzických osôb, čo by malo priviesť do štátnej kasy ďalších približne 78 miliónov eur. V tomto prípade by sa to týkalo 10-tisíc najlepšie zarábajúcich Slovákov.

Nebude to však hneď. Takéto progresívne zdanenie fyzických osôb by bolo najskôr v roku 2025. Daň pre bohatých Slovákov ale nie je úplnou novinkou, pretože niečo podobné sa objavilo aj v konsolidačnom pláne ešte úradníckej vlády pod vedením Ľudovíta Ódora.

Tento plán navrhoval zavedenie tretej sadzby na úrovni 35 % na ročný príjem nad 80-tisíc eur. To malo v konečnom dôsledku priliať do štátnej kasy počas obdobia rokov 2025 a 2026 až 90 miliónov eur.

Zavedením tohto progresívneho zdanenia fyzických osôb hrozí, že práve títo ľudia a im podobní sa rozhodnú odísť zo Slovenska niekam, kde budú pre nich podmienky výhodnejšie. Navyše, už teraz máme druhú sadzbu dane z príjmu fyzických osôb vyššiu ako v susednej Českej republike.

Prečítajte si aj: Vláda chce zaviesť „daň pre bohatých”. Týkať sa má týchto Slovákov

Autor:
Michal Sobek
Michal Sobek

Vyštudoval odbor masmediálne štúdia. Od skončenia školy sa venuje redaktorstvu, pričom okrem technológií aktívne sleduje aj politické dianie, ktoré s jeho témami často úzko súvisí.