[Politika] Venezuela – Príbeh o kolapse krajiny s najväčšími zásobami ropy na svete

BITmarkets BITmarkets

Venezuela si získala neustálu pozornosť svetových médií. Bohužiaľ, nemôžu za to krásy tejto krajiny, ale jej finančná a politická situácia. Pozrieme sa na to, ako sa z prosperujúcej demokracie s ohromným nerastným bohatstvom môže stať diktatúra, kde takmer celá populácia žije v neuveriteľnej chudobe.

Zlaté časy

Venezuela bola najbohatšou krajinou Južnej Ameriky. Od roku 1958 sa mohla pýšiť demokraciou, ktorá bola na kontinente výnimkou. A bol to veľmi znateľný rozdiel, pretože práve demokracia, stabilita a nerastné bohatstvo priviedli Venezuelu až na vrchol.

Venezuela bola udávaná ako príklad pre ostatné krajiny. Táto krajina ukázala, že demokracia v Južnej Amerike môže fungovať veľmi dobre a jej podpora stojí za to. Ilustráciou môžu byť články New York Times ako „Venezuela – dobré časy” a „Demokracia vo Venezuele”.

Cena ropy šla počas krízy v arabskom svete 70. rokov do neočakávaných výšin. Behom arabsko-izraelskej vojny sa ropa vyšplhala z 3 dolárov až na 11 dolárov za barel a neskôr ku koncu 70. rokov sa vyšplhala až na 30 dolárov. To bol finálny krok, ktorý urobil z Venezuely najbohatšiu krajinu kontinentu. Celý štát prosperoval a všetko sa dalo financovať zo ziskov z ropy.

Možno to bola chamtivosť, možno nedostatok prozreteľnosti, ktoré viedli k vytvoreniu ohromnej bubliny. Tá stála na cene ropy. Ku koncu 70. rokov sa štát rozhodol pristúpiť k znárodneniu ropného priemyslu, čo sa neskôr ukázalo ako obrovská chyba.

Čím vyššie vystúpiš, tým dlhšie budeš padať

V 80. rokoch potom prišiel radikálny pokles ceny ropy. Lacné pôžičky, ktoré si krajina brala, pretože ich mohla ľahko splácať, sa zrazu splácať nedali, pretože hlavný príjem krajiny bol postavený na rope. Venezuela sa tak ocitla na počiatku dlhotrvajúcej finančnej krízy.

To dobre ilustruje pád hrubého domáceho produktu. V roku 1998 totiž hrubý domáci produkt krajiny klesol až na úroveň z roku 1963. V tejto dobe už väčšina krajiny žila v chudobe (cca 66 % obyvateľstva) a inflácia dosiahla 100 % (ročne) v roku 1996. Ťažko si v stabilnej ekonomike dnes človek predstaví, že všetky jeho peniaze počas roka stratia polovicu hodnoty. V roku 1992 tiež prebehli dva pokusy o násilné prevzatie moci v krajine a obidvoch z nich sa zúčastnil budúci prezident Chávez.

Tento masívny úpadok ekonomiky rozpútal spoločenské nepokoje a ďalej destabilizoval predtým bezpečnú krajinu. Tu sa jasne ukazuje fakt, že riadiť svoju ekonomiku iba podľa jednej komodity je neuveriteľné riskantné. Podobnému problému sa dnes snaží v Saudskej Arábii čeliť Mohamed bin Salman, ktorý sa napríklad snaží zapojiť ženy do verejného života, privatizovať ropný priemysel a vytvoriť tak krajinu, ktorá nie je totálne závislá od jednej suroviny. Zatiaľ však nie je jasné, ako jeho snahy dopadnú a či sa naozaj snaží nasmerovať Saudskú Arábiu smerom k väčšej nezávislosti od ropy.

Chávez prezidentom

Čo sa Hugovi Chávezovi nepodarilo vojenským prevratom, to zvládol vo voľbách a stal sa v roku 1998 hlavou Venezuely. Hneď o rok neskôr vytvoril novú ústavu. Chávez nasmeroval cestu krajiny k hlbšiemu socializmu a výrazne sa zasadil o zlepšenie podmienok najchudobnejších vrstiev, čo sa neskôr ukázalo ako kľúčové. Keď sa ho jeho oponenti snažili odstaviť od vlády, chudobná časť populácie mu prišla na pomoc a pomohla udržať Cháveza pri moci.

Chávez však neurobil takmer nič pre to, aby znížil závislosť krajiny od ropy. Počas jeho vlády nastal napríklad tri mesiace trvajúci generálny štrajk, do ktorého sa zapojila aj štátna ropná spoločnosť, čo vyústilo do ďalšieho radikálneho poklesu hrubého domáceho produktu o  26 %.

Ku koncu vlády mal Chávez rakovinu a už nebol schopný vykonávať svoju funkciu, čo priviedlo Venezuelu na ďalšie politické rozcestie. Z neho vyšiel ako víťaz Chávezov blízky spolupracovník Nicolás Maduro a stal sa prezidentom v roku 2013.

Likvidácia demokracie

Maduro mal pred sebou neľahkú úlohu, pretože krajina vyžadovala významné reformy a únik z ekonomiky totálne závislej od cien ropy. Maduro mal ideálnu možnosť tento krok uskutočniť, pretože Chávez predtým reformoval školstvo, zdravotníctvo a ďalšie oblasti dôležité pre vývoj spoločnosti. Lenže Maduro žiadnu takú ambíciu nemal a v roku 2014 spadla cena ropy. Tento pád cien bol pre celú Venezuelu sám osebe katastrofálny, ale Maduro zvolil takú politiku, že krach celej krajiny urýchlil.

V roku 2014 spadla cena ropy zo 110 dolárov za barel na 50 dolárov. Nočná mora Venezuely pokračovala a v roku 2015 sa cena dostala už na 30 dolárov. V tej dobe už tak chromá ekonomika krajiny nemohla vydržať. Maduro sa namiesto stabilizácie ekonomiky zaujímal iba o to, ako upevniť svoju vládu. Krajinu zachvátili masívne protesty, keď ovládol najvyšší súd a následne zrušil orgán národného zhromaždenia, ktoré bolo ovládané opozíciou, a nahradil ho svojimi ľuďmi. Toto rozhodnutie spustilo vlnu protestov, pri ktorých umierali desiatky a stovky ľudí.

Madurovi sa nakoniec podarilo upevniť totalitné zriadenie, kde je absolútnym vládcom. Moc si drží pomocou ekonomických stimulov. Svojich najvernejších a armádu platí pomocou nastaveného systému, v rámci ktorého prepočítava bolívary na doláre v pomere 10:1. To znamená, že časť populácie vyvolených má k tejto monetárnej politike prístup, preto zostávajú Madurovi verní.

Svetlo na konci tunela?

Viac než 82 % obyvateľov Venezuely žije pod hranicou chudoby. K dnešnému dňu to bude pravdepodobne ešte vyššie číslo. Sankcie uvalené na Venezuelu ekonomickej situácii výrazne uškodili. Venezuela už nie je ani dobrým obchodným partnerom, pretože krajina je v totálnom rozklade pod vládou mocichtivého šoféra autobusu.

Venezuela stavila na nerastné bohatstvo a populizmus. A ukázalo sa, že to bola stávka na zlého koňa. Absencia stabilných demokratických prvkov potom priniesla ešte väčšiu katastrofu. Bohatá demokracia sa tak stala chudobnou, nebezpečnou a totalitnou diktatúrou.

Pod hrozivou finančnou politikou štátu však svieti malé svetielko na konci tunela. Mnoho ľudí vo Venezuele sa obracia na Bitcoin, pretože aj napriek nestálosti svojej ceny je stále kategoricky stabilnejší než bolívar, ktorý samozrejme stratil už väčšinu svojej hodnoty. Tu sa jasne ukazuje využitie kryptomien v praxi. Ich sila je v možnosti ochrany obyvateľov pred neschopnými vládami.

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.

Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravil Adam.

Autor:
Redakcia Kryptomagazínu
Redakcia Kryptomagazínu

Na Kryptomagazine nájdete originálne spravodajstvo o kryptomenách tvorené odborníkmi, ktorí z tohto magazínu spravili najlepší zdroj informácií o digitálnych menách a decentralizovaných technológiách.