Milí čitatelia, dnešnou osobnosťou je staroveký lekár, predchodca a zakladateľ vedeckej medicíny, Hippokrates. Ako už je našim zvykom, aj dnes sa zameriame predovšetkým na to, čím nás môže tento antický velikán obohatiť a čo sa od neho môžeme naučiť. Ako už nám Hippokratovo povolanie napovedá, inšpiráciu nájdeme predovšetkým v jeho životnom poslaní – pomáhať ľuďom. Dočítate sa niečo o Hippokratovej prísahe a veľmi zaujímavá je aj jeho typológia osobnosti. Aj teraz by sme vás radi požiadali, aby ste nám nezabudli dať vedieť dole do komentárov, či máte záujem o druhý diel článku o Hippokratovi. Ďakujeme.
Získajte profesionálne analýzy a exkluzívny pohľad na kryptomeny na trading11.com
V minulých dieloch sme vzdali hold jednému pomerne nepríjemnému starčekovi menom Charles Babbage, ktorého sklamanie z nedocenenia by iste zmiernil fakt, že sa jeho sen o počítačoch nakoniec predsa len podarilo uskutočniť a on sám je dnes považovaný za ich „otca”. Taktiež sme uctili pamiatku Milady Horákové a ďalších obetí komunistického totalitného režimu. Skrátka všetkých, ktorí sa nenechali zmanipulovať a odvážili sa postaviť na odpor politickému teroru, ktorý panoval za železnou oponou.
Obdobie antiky
Nielenže pomáhal ľuďom prekonávať choroby a položil jeden zo základných kameňov dnešnej medicíny, Hippokrates bol taktiež pomerne vyspelým mysliteľom. Nie je divu, pretože sa narodil do obdobia antického Grécka, odkiaľ pochádza mnoho významných rečníkov, filozofov a dodnes známych mudrcov, ale aj vedcov či umelcov. Môžeme menovať napríklad Platónovho učiteľa Sokrata, ktorý sa narodil 469 rokov pr. n. l., teda iba o 9 rokov neskôr ako Hippokrates.
Táto doba bola v mnohých ohľadoch mimoriadna. Zdá sa byť nepredstaviteľne vzdialená a predsa v niečom tak blízka. Len s ťažkosťami si dnes vieme predstaviť, že už stovky až tisícky rokov pred našim letopočtom existoval takýto pokrok. Nejednalo sa pritom o krátke obdobie, ale o celé stáročia úprimného bádania pre dobro ľudstva, rozvoja rôznych oblastí ľudskej činnosti, ale aj ľudskej hlúposti v celej svojej nahote. Bola to taktiež doba otrokárstva, intríg a malicherností, teroru, desivých vojen a chorôb.
Hippokratov vrstovník Sokrates
Sokrates bol za svoje názory a filozofovanie popravený. Jeho žiaci sa však postarali o to, aby na neho nikdy nebolo zabudnuté. V niektorých z budúcich článkov o osobnostiach by sme si jeho odkaz mohli pripomenúť. A nie len jeho, táto doba bola skrátka zaujímavými osobnosťami a ich príbehmi pretkaná, a preto sa do tajov starovekého Grécka a Ríma (teda do antiky) určite budeme vracať.
Možno sa pýtate, prečo sme pri líčení doby, v ktorej Hippokrates žil, zmienili ako príklad práve Sokrata. Iste, boli vtedy takmer rovnako starí a obaja boli priekopníkmi etiky, obaja sú preslávení z veľkej časti vďaka svojim žiakom a nasledovníkom… Ale je tu ešte jedna zaujímavá paralela. Zatiaľ čo Sokrates bol obviňovaný z toho, že jeho žiak Alkibiadés zapríčinil prepuknutie ďalšej fáze Peloponézskej vojny, Hippokrates bol lekárom, ktorý pomohol Aténčanom od moru, ktorý sa v dôsledku vojny šíril.
Zakladateľ vedeckej medicíny
Hippokrates bol zrejme pre medicínu predurčený. Už jeho otec bol lekár a Hippokratovi synovia na rodinnú tradíciu naviazali. Sám sa najskôr učil od svojich predchodcov a všetko nasvedčuje tomu, že sa stal skutočne výnimočným lekárom, ktorý celú medicínu posunul na nový stupeň.
Hovorí sa o ňom, že zavrhol posledné primitívne predstavy o démonoch či mágii a nahradil ich pozorovaním, racionálnou úvahou a tvorbou diagnózy. Zároveň je autorom citátov: „Jedz preto, aby si žil, neži preto, aby si jedol.” a „Nech je tvoje jedlo tvojím liekom.” Priaznivcov celostnej medicíny potom pravdepodobne poteší jeho citát: „Je zbytočné liečiť oko bez hlavy, hlavu bez tela a telo bez duše.”
Postupne sa vďaka svojim výsledkom stal natoľko slávnym a uznávaným, že sa jeho pokračovatelia rozhodli hrdo hlásiť k jeho učeniu a vytvorili súbor asi 60 lekárskych spisov, nazvaných na jeho počesť Corpus Hippocraticum (Hippokratova zbierka). Súčasťou tejto zbierky je aj jeden veľmi slávny text, ktorého autorstvo sa prisudzuje práve Hippokratovi. Ostatné síce priamo nenapísal, ale určite vychádzajú z jeho učenia.
Hippokratova prísaha
Síce sa dnešná verzia Hippokratovej prísahy od tej pôvodnej mierne líši, princíp zostává po celé tisícročia zachovaný. Začínajúci lekári skladajú túto prísahu, ktorá obsahuje určité morálne a etické zásady. Jedná sa predovšetkým o:
- úctu ku svojim učiteľom za vedomosti, ktoré sa od nich naučili,
- svedomitú ochranu života a zdravia pacientov, ich blaho je na prvom mieste,
- sľub mlčanlivosti (o informáciách, ktoré behom svojej praxe uvidia či si vypočujú) a
- pôvodne taktiež aj striktné odmietnutie akéhokoľvek usmrtenia (umelý potrat, eutanázia).
Hippokratova prísaha na byzantskom zvitku z 12. storočia napísaná do tvaru kríža
Táto prísaha, ktorú nám po sebe Hippokrates zanechal, je skutočne niečím mimoriadnym. Aj napriek tomu, že prešla určitými úpravami, potrebnosť a význam jej etického a morálneho jadra neboli po tisícky rokov nijako znížené. Ba naopak, s rozvojom komerčnej farmácie jej význam snáď aj stúpa. Skutočnosť, že sa v určitej obmene predáva z generácie na generáciu už od antických dôb, jej dodáva takú váhu a silu, že je oproti nej celá rada dnešných neustále sa meniacich zákonov len lístkom vo vetre.
Teória temperamentu – typológia osobnosti
Určite nesmieme opomenúť skutočnosť, že z Hippokratovho učenia vychádza aj táto veľká zaujímavá teória. Iste ste počuli o rozdelení osobností podľa temperamentu na tieto 4 typy:
- sangvinik,
- cholerik,
- flegmatik
- melancholik.
V ďalšom diele by sme sa tejto teórii mohli venovať dopodrobna. Radi by sme vám predovšetkým ponúkli to, ako ju možno používať v praxi pre lepšie pochopenie ostatných aj pre rozvoj vlastnej osobnosti. Napíšte nám teda prosím do komentárov pod článkom, či máte záujem o druhý diel. Ďakujeme.
Záver
Hippokrates je jedným z mnohých antických velikánov. Pochádza z klasického obdobia starovekého Grécka a jeho vrstovníkom bol napríklad aj Sokrates. Na rozdiel od neho sa však dožil vysokého veku. Dalo by sa o ňom povedať, že zjednotil vtedajšie lekárske učenie, povýšil ho na vedu a pridal k nemu etickú a morálnu stránku, bez ktorej si ho dnes už nemožno vôbec predstaviť. Svoje meno preslávil, keď behom vojny so Spartou potlačil v Aténach mor. Jeho žiaci naviazali na jeho učenie a zostavili súbor asi 60 spisov – Hippokratovu zbierku.
Neliečil iba telo bez mysli, ale zaoberal sa aj psychológiou a pripisuje sa mu základ teórie temperamentu, podľa ktorej možno vysledovať 4 typy osobnosti. Viac sa o tejto teórii môžete dozvedieť v druhom diely. Budeme radi, pokiaľ nám pod článkom zanecháte svoj komentár. Radi by sme vedeli, či máte záujem o druhý diel, prípadne o ktorej ďalšej osobnosti by ste si radi niečo prečítali a prečo.
Budeme radi, pokiaľ sa prihlásite k odberu videí na našom YouTube kanále.
NAŠE NAJNOVŠIE VIDEO:
Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku, a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.
Zdroje:
https://cs.wikipedia.org/wiki/Antika
http://www.antickysvet.cz/25844n-sokrates
http://www.kos-web.cz/clanky/hippokrates-lekarstvi
http://www.peengel.cz/euthanasie_soubory/Page288.htm
https://cs.wikipedia.org/wiki/Hippokrat%C3%A9s
https://cs.wikipedia.org/wiki/Corpus_Hippocraticum
https://citaty.net/autori/hippokrates/
https://cs.wikipedia.org/wiki/D%C4%9Bjiny_l%C3%A9ka%C5%99stv%C3%AD
