- Bez dlhu už nedokáže fungovať 10 percent Slovákov.
- Pribúda domácností, ktoré prestali splácať záväzky úplne.
- Až 70 percent ľudí očakáva zhoršenie ekonomickej situácie.
Dlhy už pre časť slovenských domácností nepredstavujú výnimočné riešenie, ale spôsob, ako zaplatiť bežný život. Nový prieskum agentúry MNForce pre Asociáciu slovenských inkasných spoločností ukazuje výrazný posun. V roku 2024 uviedlo 3,8 percenta ľudí, že bez dlhu nedokážu fungovať. V roku 2025 to povedalo už 10 percent opýtaných.
Takýto nárast naznačuje, že mnohé rodiny narážajú na hranice svojich príjmov. Vyššie ceny, drahšie financovanie a neistota v práci znižujú ich schopnosť vytvárať si rezervu. Práve tá pritom rozhoduje o tom, či domácnosť zvládne pokazené auto, nedoplatok za energie alebo výpadok príjmu bez ďalšej pôžičky.
Podľa prieskumu Slováci zároveň hľadia do budúcnosti opatrne. Až 70 percent respondentov očakáva v ekonomike stagnáciu alebo zhoršenie. Takéto očakávania môžu ľudí viesť k väčšej opatrnosti, no pri slabých rezervách im často veľa možností nezostáva.
Prezident ASINS Martin Musil upozorňuje, že dlh sa v časti domácností usadil ako bežná položka rozpočtu. „Z dát vidno, že pre časť domácností už dlh nie je výnimočné riešenie, ale bežná súčasť fungovania,” uviedol. Podľa neho môže počet takýchto ľudí v roku 2026 ďalej rásť, ak na rodiny bude tlačiť drahý život a neistota na trhu práce.
Rastie aj skupina ľudí, ktorí uvažujú o osobnom bankrote. V roku 2024 malo viacero dlhov a zvažovalo oddlženie 1,9 percenta opýtaných. O rok neskôr tento podiel stúpol na 3,2 percenta. Nejde o masový jav, no trend ukazuje, že časť domácností už nevie nájsť jednoduchú cestu späť k stabilite.
Pri úveroch sa situácia líši podľa typu záväzku. Hypotéky zostali medzi rokmi 2024 a 2025 takmer na rovnakej úrovni. Úver na bývanie uviedlo približne 21,8 percenta respondentov. To potvrdzuje, že hypotéka stále patrí medzi zásadné výdavky v rodinnom rozpočte.
Dane, odvody, zdražovanie: Slovensko uťahuje opasky už tretíkrát. Dlh aj tak mieri k 100 % HDP
Dlhy zaťažujú životy Slovákov
Výraznejšia zmena prišla pri spotrebných úveroch. V roku 2024 malo pôžičku na väčší nákup, auto alebo rekonštrukciu 24,5 percenta respondentov. V roku 2025 tento podiel klesol na 15,4 percenta. Ľudia aj banky zrejme pristupujú k novým úverom opatrnejšie, najmä pre vyššie sadzby.
Zároveň však pribudli domácnosti, ktoré siahajú po úvere aj pri bežnej spotrebe alebo menej nevyhnutných výdavkoch. Tento podiel vzrástol zo 4 na 5,3 percenta. Práve pôžičky na každodenné výdavky môžu byť varovným signálom, že rozpočet už nefunguje bez vonkajšej pomoci.
Viceprezident ASINS Pavol Jakubov upozorňuje, že takýto typ zadlženia môže rodiny zaťažiť na dlhší čas. Vyššie úroky podľa neho zvyšujú cenu každého rozhodnutia požičať si aj na veci, ktoré domácnosť nevyhnutne nepotrebuje.
Prieskum priniesol aj zmiešaný obraz pri splácaní. Dobrou správou je, že viac ľudí platí načas. Podiel respondentov, ktorí svoje záväzky splácajú pravidelne a v termíne, stúpol zo 73,1 na 80,8 percenta. Väčšina dlžníkov teda stále berie svoje povinnosti vážne.
Popri tom však rastie aj opačný extrém. Podiel ľudí, ktorí v súčasnosti nesplácajú vôbec, sa zvýšil z 3,9 na 4,5 percenta. To znamená, že časť domácností už neplatí ani minimum a problém odkladá alebo ho nevie riešiť.
Zaujímavý posun vidno aj pri tých, ktorí platili len najnutnejšie záväzky. Ich podiel klesol z 10,6 na 7,4 percenta. Môže to znamenať, že niektorým sa podarilo vrátiť k pravidelnému splácaniu, zatiaľ čo iní už úplne vypadli zo splátkového režimu.
Mení sa aj pohľad ľudí na záväzky. V roku 2024 si 80,6 percenta respondentov myslelo, že dlhy treba platiť riadne a načas za každých okolností. V roku 2025 tento podiel klesol na 73 percent. Tento pokles ukazuje, že dlhodobý tlak na peňaženky mení aj postoje k splácaniu.
Viceprezident ASINS Peter Dvornák hovorí, že väčšina ľudí si povinnosti stále plní, no rastie skupina, ktorá vníma splácanie ako čoraz ťažšie. Niektorí dlžníci podľa neho môžu časom rezignovať, ak nenájdu riešenie včas.
Slováci sa topia vo finančných problémoch. Zdroj: shutterstock.com/thodonal88
Osobný bankrot
Téma osobného bankrotu spoločnosť rozdeľuje. Časť ľudí podporuje možnosť zbaviť sa dlhov v krajnej situácii. Iní sa obávajú, že oddlženie môžu zneužiť aj tí, ktorí by splácať dokázali. V roku 2025 až 40,6 percenta opýtaných odmietlo, aby sa ľudia s vyššími príjmami mohli úplne zbaviť všetkých dlhov. Naopak, 22,9 percenta s takou možnosťou súhlasilo.
Rozdielne názory sa objavujú aj pri ochrane veriteľov. Mnohí respondenti si myslia, že súčasné pravidlá skôr pomáhajú tým, ktorí systém zneužívajú. Zároveň však pribudlo ľudí, ktorí vidia zákony ako príliš tvrdé voči dlžníkom.
Rok 2026 môže ukázať, koľko domácností ešte zvládne tlak vyšších cien a drahších úverov. Ak príjmy nebudú stačiť na rastúce výdavky, dlh sa môže stať ešte bežnejšou súčasťou života. Odborníci preto zdôrazňujú, že ľudia by mali riešiť problémy skôr, než úplne prestanú platiť.
Musil pripomína, že najhorší moment prichádza vtedy, keď človek prestane komunikovať a čaká, kým sa situácia vyrieši sama. Pri dlhoch podľa neho rozhoduje rýchla reakcia, dohoda a snaha nájsť riešenie ešte pred úplným výpadkom splácania.
