- Minimálna mzda dosahuje v roku 2026 sumu 915 eur.
- Dôstojná mzda na Slovensku predstavuje 1 344 eur.
- V Bratislave odborníci odhadujú dôstojnú mzdu na 1 457 eur.
Mzda na úrovni zákonného minima ani v roku 2026 mnohým zamestnancom na Slovensku nestačí na bežný a dôstojný život. Podľa výpočtov Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce CELSI a nadácie WageIndicator Foundation potrebuje zamestnanec v modelovej rodine s dvoma pracujúcimi dospelými a dvoma deťmi aspoň 1 344 eur v hrubom.
Minimálna mzda však tento rok dosahuje 915 eur v hrubom, teda 5,26 eura za hodinu. V praxi tak pokrýva len približne 68 percent dôstojnej mzdy. Rozdiel medzi tým, čo ľudia zarobia na zákonnom minime, a tým, čo potrebujú na základné životné náklady, predstavuje 32 percent.
Oproti minulému roku nastalo iba malé zlepšenie. V roku 2025 predstavovala minimálna mzda 816 eur a dôstojná mzda vychádzala na 1 244 eur. Medzera vtedy dosahovala 34 percent. Nárast minimálnej mzdy teda pomohol, no problém neodstránil.
Zakladateľ a výskumný riaditeľ CELSI Martin Kahanec upozornil, že ľuďom nebude minimálna mzda stačiť na dôstojné zabezpečenie potrieb ani v roku 2026.
Podľa neho sa nízky príjem prejaví aj mimo domácich rozpočtov. Slabšia finančná situácia znižuje motiváciu, brzdí investície a oslabuje schopnosť rodín podporovať vzdelanie detí.
Mzda na Slovensku patrí medzi najnižšie v EÚ
Výrazné rozdiely vidno aj medzi regiónmi. Najviac peňazí potrebuje domácnosť v Bratislave, kde odborníci odhadujú dôstojnú mzdu najmenej na 1 457 eur v hrubom. V ostatných častiach Slovenska sa pohybuje približne od 1 250 do 1 350 eur. Najväčší tlak vytvára najmä bývanie, ktoré ukrajuje z rozpočtu veľkú časť príjmu.
Slovensko zároveň patrí medzi krajiny Európskej únie s nižšou minimálnou mzdou. Nižšie zákonné minimum majú podľa uvedených dát Estónsko, Maďarsko, Rumunsko, Lotyšsko a Bulharsko. Najnižšiu minimálnu mzdu v porovnaní dosahuje Bulharsko, a to 620 eur.
Téma minimálnej mzdy sa dostala aj do európskej legislatívy. Európsky parlament prijal pravidlá o primeraných minimálnych mzdách v roku 2022. Slovensko následne upravilo výpočet zákonného minima. Odteraz sa má určovať ako 60 percent priemernej mesačnej nominálnej mzdy spred dvoch rokov.
Podľa výpočtov ministerstva práce by mala minimálna mzda v roku 2027 stúpnuť na 974 eur. V roku 2028 by mala dosiahnuť 1 023 eur. Aj tieto sumy však budú závisieť od vývoja priemernej mzdy a cien.

Slovensko má problém: Štát ďalej míňa viac, než plánoval
Ceny sú čoraz vyššie
Inflácia na Slovensku v apríli nabrala rýchlejšie tempo, no napokon neprekvapila tak negatívne, ako sa čakalo. Spotrebiteľské ceny podľa rýchleho odhadu HICP vzrástli oproti marcu o 0,4 percenta. Medziročná inflácia sa tak zvýšila na 4 percentá. Národná banka Slovenska však vo svojej jarnej predikcii počítala s vyšším rastom.
Ako informuje Národná banka Slovenska, hlavný rozdiel priniesli potraviny. Analytici očakávali, že po predchádzajúcich poklesoch začnú opäť zdražovať. Nestalo sa to. Potraviny vrátane alkoholu a tabaku v apríli mierne zlacneli, a preto celkový rast cien zostal nižší.
Tento vývoj prišiel po výraznom marcovom poklese cien potravín. Vtedy k nemu prispela aj silnejšia konkurencia obchodných reťazcov pred Veľkou nocou. Apríl však nepriniesol očakávaný návrat k zdražovaniu. Ceny ovplyvnili aj lacnejšia rastlinná a živočíšna výroba či nižšie odbytové ceny slovenských potravinárov.
Energetika tlačí infláciu nahor, no zatiaľ nie dramaticky. Ceny energií sa medzimesačne zvýšili o 2,4 percenta.Slovensko však necíti rast cien ropy tak silno ako niektoré iné krajiny EÚ. Pomáha tomu aj nižší podiel výdavkov domácností na pohonné látky.
V eurozóne sa inflácia v apríli zvýšila z marcových 2,6 na 3 percentá. Slovensko tak zostáva nad priemerom menovej únie. V rámci eurozóny má siedmu najvyššiu infláciu. Najrýchlejší rast cien zaznamenalo Bulharsko, kde inflácia presiahla 6 percent.
Dôležitý signál priniesli aj služby a bežný tovar. Ich zdražovanie sa spomalilo už druhý mesiac za sebou. Slabší dopyt brzdí obchodníkov pri zvyšovaní cien. Firmy zároveň cítia miernejší tlak zo mzdových nákladov. Jadrová inflácia klesla na 3,6 percenta, no v porovnaní s viacerými krajinami eurozóny zostáva stále vysoká.
NBS predpokladá, že v máji by sa inflácia mohla znížiť na 3,8 percenta. Vývoj však zostáva neistý. Geopolitické napätie a ceny energií môžu rýchlo zmeniť rozhodovanie výrobcov aj obchodníkov.


























