- Podnikanie často nebolí peniazmi, ale časom, ktorý sa dá stratiť zlými rozhodnutiami.
- Slovenskí podnikatelia hovoria o chybách, ktoré by dnes urobili celkom inak.
- Ich skúsenosti ukazujú, kde sa v biznise dá získať najviac času späť.
Podnikatelia na Slovensku považujú často za najvzácnejšiu komoditu čas. Traja slovenskí majitelia firiem hovoria o tom, kde ho v podnikaní najviac strácali, čo im pomohlo pracovať efektívnejšie a prečo sa aj chyby môžu zmeniť na investíciu do budúceho rastu.
Ak sa skúsených podnikateľov opýtate, akú chybu v biznise urobili, mnohí odpovedia podobne: „Mal som to urobiť skôr.” A keď príde otázka, čo im najviac chýba, odpoveď býva ešte rýchlejšia: čas.
Práve čas rozhoduje o tom, či podnikateľ zostane uväznený v operatíve, alebo sa dostane k rozvoju firmy. Oslovili sme troch slovenských podnikateľov, aby opísali, kde ho najviac strácali, ktoré rozhodnutia im ho pomohli získať späť a čo by dnes odporučili tým, ktorí sú ešte len na začiatku.
Ich skúsenosti sa líšia, no spája ich rovnaké zistenie: čas sa v podnikaní dá šetriť správnymi rozhodnutiami, delegovaním, technológiami, networkingom aj schopnosťou poučiť sa z krízy.
Podnikatelia tvrdia, že mali začať skôr a nebáť sa vlastnej firmy
Najväčším žrútom času nemusí byť vždy administratíva alebo množstvo e-mailov. Niekedy je to príliš dlhé váhanie, pochybnosti a vnútorné brzdy, ktoré podnikateľa zastavia ešte predtým, ako začne konať.
Zuzana Pálová, majiteľka HR agentúry Persona Grata, pri zakladaní firmy bojovala najmä s nastavením mysle.
„Na začiatku bolo pre mňa najťažšie si vôbec predstaviť, že som firma. Bola som špecialistka, mala som zamestnanecké nastavenie a kopec strachov a obáv,” opisuje.
Ako mnoho žien v biznise vnímala podnikateľské prostredie ako svet, v ktorom majiteľka firmy stále pôsobí skôr výnimočne. Do toho prišiel návrat po materskej, neistota a pocit, že na podnikanie možno nemá dosť skúseností. Až neskôr zistila, že práve starostlivosť o malé deti jej dala schopnosti, ktoré sú v podnikaní mimoriadne cenné: trpezlivosť, organizáciu a riešenie problémov v strese.
Začiatok podnikania preto nemusí byť rýchly ani uhladený. Výsledky často prichádzajú neskôr, než by si podnikateľ želal. No aj čas venovaný učeniu a chybám môže mať hodnotu, ak sa z neho stanú skúsenosti, ktoré neskôr ušetria mesiace.
Podnikatelia by mali nájsť najväčšieho zlodeja času a odstrániť ho
Keď už s podnikaním začnete, ďalšou výzvou je nestratiť sa v operatíve. David Gavaľa, majiteľ cestovnej kancelárie DAKA, našiel svojho najväčšieho žrúta času v telefóne. Navonok môže pôsobiť ako človek, ktorému sa jednoducho nedá dovolať. V skutočnosti ide o vedomé rozhodnutie.
„Po celom dni mám v telefóne aj sto neprijatých hovorov,” hovorí.
Telefón nedvíha zámerne, pretože uňho rýchly telefonát prakticky neexistuje. Rozhovory sa predlžujú, niektoré dohody sa zabudnú a operatíva sa rozleje do celého dňa.
„Získal som tak dve hodiny času denne,” vysvetľuje. Písomná komunikácia mu zároveň umožňuje odpovedať premyslenejšie a mať dohody zaznamenané.
Poučenie pre podnikateľov je jednoduché: time-management nie je o tom, stihnúť všetko. Je o schopnosti pomenovať činnosť, ktorá berie najviac času, a nastaviť jej jasné hranice. Pre niekoho sú to porady, pre iného mikromanažment, pre Davida Gavaľu telefonáty.
Nečakať na ideálny moment
Mnohé podnikateľské rozhodnutia nestoja peniaze iba v momente, keď sa ukážu ako nesprávne. Ešte viac môžu stáť vtedy, keď sa príliš dlho odkladajú. Najdrahší býva čas medzi tým, keď podnikateľ vie, čo má urobiť, a tým, keď to naozaj urobí.
David Gavaľa to pomenúva priamo:
„Nebáť sa začať, nečakať na vhodnejšiu príležitosť. Tá nepríde,” hovorí.
Podľa neho podnikatelia často robia dve protichodné chyby. Buď začínajú príliš neskoro, alebo príliš neskoro končia projekty, ktoré už nedávajú zmysel.
Ako pozitívny príklad uvádza včasné prijatie umelej inteligencie. „AI nevymení ľudí, vymení firmy, ktoré ho nebudú používať,” myslí si. Automatizácia mu podľa jeho slov ušetrila hodiny denne a posunula firmu výrazne dopredu.
Juraj Balogh z outsourcingovej spoločnosti CreditCall sa na technológie pozerá podobne, hoci priznáva, že má rád ľudský kontakt.
„Keď sa dovolám na linku a je tam robot, vždy chcem hovoriť so živým človekom,” priznáva.
Ako podnikateľ však vníma AI ako nástroj, ktorý šetrí čas. Ten, kto ho ignoruje, bude podľa neho dobiehať konkurenciu čoraz ťažšie.
Rozhodovanie preto nie je len otázkou odvahy, ale aj efektivity. Niekedy je drahšie zostať v neistote než urobiť krok, ktorý sa dá neskôr upraviť.
Delegovať skôr, než sa podnikatelia stanú brzdou firmy
Delegovanie patrí medzi najťažšie, ale aj najdôležitejšie podnikateľské zručnosti. Mnohí majitelia firiem majú pocit, že najrýchlejšie a najlepšie urobia veci sami. Krátkodobo to môže fungovať, no dlhodobo ich to drží v operatíve a brzdí rast firmy.
Juraj Balogh z outsourcingovej spoločnoti CreditCall si všíma, že slovenskí podnikatelia sú v tejto oblasti stále opatrní.
„Neradi delegujeme veci a už vôbec nie na tretie strany,” poznamenáva.
Výsledkom býva preťaženie, nedostatok času na rozvoj a pocit, že firma stojí výlučne na majiteľovi.
Ešte väčšou výzvou bolo delegovanie pre Zuzanu Pálovú, ktorá okrem firmy riešila aj rodinu a domácnosť. Postupne však zistila, že všetko zvládnuť sama sa jednoducho nedá.
„Teraz už mám päť zamestnancov a dokážem sa psychicky odpútať od operatívy,” konštatuje.
Delegovanie tak nie je slabosť, ale spôsob, ako prestať byť úzkym hrdlom vlastnej firmy. Čím skôr ho podnikateľ prijme, tým viac priestoru získa na strategické rozhodnutia, obchod aj oddych.
Využiť networking ako skratku k dôvere
Jedným z najväčších časových nákladov v podnikaní je budovanie dôvery. Nový klient vás nepozná, porovnáva ponuky a potrebuje dôvod, prečo veriť práve vám. Networking môže tento proces výrazne skrátiť.
Jurajovi Baloghovi nahrádza obchodníka:
„Za dve hodiny mám desať relevantných kontaktov, ktoré by som inak získaval mesiace,” pochvaľuje si.
Podobnú skúsenosť má aj Zuzana Pálová, ktorej až 90 percent klientov prichádza z odporúčaní.
„Keď zavolám s tým, že mám kontakt od člena networkingovej skupiny, ľudia už čakajú na môj telefonát. Nepýtajú si tri cenové ponuky. Chcú rovno riešenie,” opisuje svoje skúsenosti.
Výhodu odporúčaní zdôrazňuje aj Natália Vicsápiová, majiteľka networkingovej organizácie BNI Slovensko.
„Networking je pre podnikateľa ako sedieť na desiatich stoličkách naraz – ale bez toho, aby ste sa museli roztrhnúť. Šetrí čas, pretože preskakuje najdrahšiu fázu podnikania: budovanie dôvery.
Keď prídete cez odporúčanie, nevchádzate ako cudzí človek, ale ako niekto, komu už niekto iný dal svoj kredit. To je čas, ktorý by ste inak získavali mesiace.
Podnikatelia, ktorí networkujú pravidelne, nemusia tráviť hodiny hľadaním klientov, vysvetľovaním, presviedčaním či dokazovaním svojej hodnoty. Odporúčanie je skratka. Je to akoby ste mali pred sebou dvere, ktoré sa otvoria ešte skôr, než zaklopete. A to je v podnikaní obrovská časová výhoda,” vysvetľuje.
Pre malých a stredných podnikateľov môže byť kvalitné odporúčanie rýchlejšie než studené oslovenie, reklama alebo dlhé vysvetľovanie hodnoty služby. Neznamená to, že obchod sa stane bezprácnym. Znamená to, že rozhovor začína s vyššou mierou dôvery.
Podnikatelia musia brať krízu ako drahú, ale užitočnú lekciu
V podnikaní nie je otázkou, či príde kríza, ale kedy. Môže mať podobu zlého rozhodnutia, straty klienta, finančného tlaku alebo projektu, ktorý sa nepodaril. Dôležité je, či sa z nej firma dokáže poučiť.
Juraj Balogh hovorí, že podnikatelia by sa neúspechu nemali báť.
„Každý neúspech vás niečo naučí. Niekedy to bolí finančne, niekedy časovo, ale ak si z toho vezmete ponaučenie, v budúcnosti vám to ušetrí mesiace,” dodáva.
David Gavaľa ide ešte ďalej a tvrdí, že krízy ho držia v strehu.
„Trochu ma držia pri živote. Ak idú všetci doprava, ja idem doľava a často sa to ukáže ako ten správny smer.”
Aj náročné obdobie tak môže mať hodnotu, ak podnikateľovi pomôže konať rýchlejšie, rozhodnejšie a s väčšou odvahou. Najväčšou stratou času nie je samotný pád, ale situácia, keď sa z neho nič nezmení.
Čas sa v podnikaní vracia tomu, kto sa učí rýchlo
Skúsenosti troch slovenských podnikateľov ukazujú, že efektívne riadenie času nezačína pri diári ani pri aplikácii na plánovanie úloh.
Začína pri rozhodnutí prestať odkladať, pomenovať najväčšie časové straty, delegovať, používať dostupné nástroje a budovať vzťahy, ktoré skracujú cestu k obchodu.
Podnikateľ nemá k dispozícii viac hodín ako ostatní. Môže sa však rozhodnúť, do čoho ich investuje. A ak sa aj pomýli, práve dobre pochopená chyba mu môže v budúcnosti ušetriť najviac času.




























