CBDC: predstavujú hrozbu demokracie?
CBDC: predstavujú hrozbu demokracie? Zdroj: shutterstock.com/ Comdas

V poslednej dobe sa čoraz viac hovorí o vývoji a zavedení digitálnych mien centrálnych bánk (CBDC – z ang. Central Bank Digital Currency). Začala s tým Čína, niektoré africké krajiny a postupne sa pridala Európa a USA. V dnešnom článku sa pokúsime bližšie pozrieť, čo sú tieto digitálna meny centrálnych bánk, ako môžu byť využívané a či predstavujú hrozbu pre demokratickú spoločnosť, ako upozorňujú niektorí kritici.

Definícia CBDC

Stručne povedané, digitálne meny centrálnych bánk „sú digitálne tokeny, podobné kryptomenám, ktoré vydáva centrálna banka. Sú naviazané na hodnotu fiat meny danej krajiny.“ S rastúcou popularitou technológie blockchain, ktorá sa spája predovšetkým s kryptomenami a poklesom záujmu o fiatové peniaze počas pandémie, záujem o vývoj CBDC vo viacerých krajinách sveta stúpol.

Podľa finančného portálu Investopedia je cieľom CBDC „poskytnúť podnikom a spotrebiteľom súkromie, prevoditeľnosť, pohodlie, dostupnosť a finančnú bezpečnosť.“ Keďže decentralizované kryptomeny sa vyznačujú vysokou volatilitou a rizikami, alternatíva v podobe CBDC má byť centralizovanou alternatívou, ktorá tieto negatíva eliminuje. CBDC majú poskytnúť stabilitu a bezpečnosť.

V súčasnosti existuje niekoľko krajín, ktoré zaviedli pilotné programy na testovanie využiteľnosti CBDC (prehľad krajín nájdete na konci tohto článku). Najznámejším príkladom je komunistická Čína, pri ktorej by sme sa mali zastaviť.

Hrozba pre demokraciu?!

Aby sme porozumeli základnej myšlienke toho, prečo sa spustil vývoj digitálnych mien centrálnych bank po celom svete, musíme si pripomenúť, že to boli práve kryptomeny a technológia blockchain, ktoré naštartovali celý proces. Keďže kryptomeny predstavovali anarchistický pokus o decentralizovaný variant peňazí, ktoré nepodliehajú centrálnej moci, tretej strane ani regulácii, bolo len otázkou času, kedy centrálne mocnosti a globálne elity na túto rebéliu zareagujú.

Ohrozenie finančnej stability a centralizovanej moci si ako prvá uvedomila totalitná Čína. Nikoho by preto nemalo prekvapiť, že režim, ktorý sa usiluje kontrolovať každý aspekt života svojich občanov, najprv zakázal akékoľvek používanie kryptomien a následne sa naplno ponoril do vývoja národnej digitálnej meny.

Čínou sa však začali inšpirovať aj ďalšie krajiny vrátane demokratického Západu. Niektorí vládni predstavitelia dokonca prišli s argumentom, že CBDC musí byť zavedená už len preto, že s tým prišla Čína a EÚ či USA by nemali zaostávať. Denník Wall Street Journal uviedol, že jedným z dôvodov, prečo USA spustili vývoj CBDC, je že „nechcú, aby napríklad Čína prostredníctvom svojej digitálnej meny vytvorila medzinárodnú finančnú sieť konkurujúcu americkému doláru.“

Jedna mena velí všetkým

Zatiaľ čo sa centrálne banky oháňajú výhodami, ktoré by CBDC priniesli občanom, analytici upozornili na riziká a ohrozenie základných hodnôt demokracie. Nie je žiadnym tajomstvom, že západná spoločnosť postupne obmedzuje svoju slobodu na úkor iluzórneho pocitu bezpečia.

Nemecký sociológ Harald Welzer vystríha pred transformáciou právneho štátu na preventívny, ktorý dopredu podozrieva svojich občanov z potenciálneho spáchania trestného činu. Príkladom je, „že sa bez podozrenia ukladajú telefonické a internetové dáta a kontrolujú bankové účty, alebo dokonca každodenné trasy.“

Digitálne meny centrálnych bánk síce pracujú s príbehom o bezpečí a istoty, avšak rovnako predstavujú ďalší krok v obmedzení slobody západného človeka. CBDC totiž nielen poskytujú bezpečnosť, ale zároveň umožňujú centrálnym bankám kontrolu nad akoukoľvek transakciou vrátane prehľadu toho, komu ste platili, komu, kedy a začo. CBDC predstavujú úplný zánik súkromia vo finančnej sfére.

Whistleblower Edward Snowden vo svojom blogu o CBDC nazval digitálne meny centrálnych bánk kryptofašistickými menami. Peniaze už nebudú mať klasickú funkciu, ale stanú sa politickým nástrojom plne v rukách centrálnych bánk a politických elít a lobistov. CBDC sú podľa Snowdena „navrhnuté tak, aby svojim používateľom odopreli základné vlastníctvo ich peňazí a do sprostredkovateľského centra každej transakcie nainštalovali štát.“

Samozrejme, tento aspekt centrálne banky vrátane politických garnitúr nespomínajú, čomu sa nemožno čudovať, no závažný je aj fakt, že ako väčšina ľudí nerozumie kryptomenám, ešte väčšia si neuvedomuje, na čom začali pracovať centrálne banky a vlády.

Čítaj ďalej: Celosvetový hospodársky rast sa opäť znižuje s rastúcim rozdelením sveta

Páči sa ti tento článok? Denne publikujeme najnovšie informácie (nie len) zo sveta kryptomien. Sleduj nás aj na Faceboku a nezmeškaj nové články.

Binance
Páči sa ti tento článok? Denne publikujeme najnovšie informácie (nie len) zo sveta kryptomien. Sleduj nás aj na Faceboku a nezmeškaj nové články.

Binance