Čína kolonizuje krajiny tým, že požičiava malým ekonomikám veľké sumy peňazí, ktoré nemožno splatiť

1
Čína „kolonizuje“ menšie krajiny tým, že im požičiava obrovské množstvá peňazí, ktoré nemôžu nikdy splatiť. Veritelia boli pod tlakom, aby sa vzdali majetku, územia alebo aby umožnili stavbu vojenským základniam na ich území. Čína je v súvislosti s tým obviňovaná z využívania obrovských pôžičiek, ktoré držia nad malými štátmi po celom svete, aby „hrabala“ majetok a zvýšila svoju vojenskú stopu.

Veľa krajín Číne dlží obrovské čiastky

Rozvojové krajiny od Pakistanu, Džibutska, Maledív až po Fidži dlžia Číne obrovské čiastky. Už existujú príklady, kedy sú neplatiči tlačení k tomu, aby sa vzdali kontroly nad majetkom alebo aby povolili vojenské základne na ich vlastnom území. Niektorí to nazývajú diplomaciou dlhovej pasce alebo kolonializmom dlhov. Ponúkajú lákavé pôžičky krajinám neschopným splácať a potom, keď sa dostanú do omeškania, tak požadujú ústupky. Srí Lanka minulý rok prenechala svoj vlastný prístav Číne na 99 rokov.

Srí Lanka je dlžná čiastku väčšiu než 1 miliardu dolárov (786 miliónov libier), a tak bola nútená predať svoj prístav spoločnostiam vo vlastníctve čínskej vlády na 99-ročný prenájom. Ďalším takým dlžníkom je už spomenuté Džibutsko, čo je krajina, kde už má USA svoju hlavnú vojenskú základňu v Afrike. Tiež pravdepodobne prenechá kontrolu nad prístavným terminálom istým spoločnostiam z Pekingu. To sa, samozrejme, nepáči Spojeným štátom americkým, ktoré by tak prišli v oblasti o značný vplyv, ktorý si tu tak dlho budovali.

Bývalý minister zahraničia Rex Tillerson už v minulosti povedal, že Peking povzbudzoval závislosť pomocou nepriehľadných zmlúv, dravých praktík a prapodivných obchodov, ktoré boli pretlačené skorumpovanými politikmi daných krajín. Čo ešte viac podkopávalo suverenitu už aj tak dosť zadlžených krajín. Správa Centra pre globálny rozvoj ponúka určitý pohľad do tohto šírenia dlhov voči Číne. Ukazuje, ako pôžičky na infraštruktúrne projekty v Mongolsku, Čiernej Hore a Laose viedli k miliónovým či dokonca miliardovým dlžným čiastkam. Tie často predstavujú obrovské percento HDP týchto krajín. 

Iniciatíva Belt and road“

Mnoho z týchto projektov je spojených s iniciatívou „Belt and road“ – odvážny projekt na vytvorenie obchodných ciest, pričom stredom tohto projektu je Čína. Zúčastnené krajiny na tomto projekte často vykonávajú práce na diaľniciach a prístavoch s čiastočným financovaním z Číny. Nedávno sa čínska dlhová ríša rozšírila do Tichomoria, čo vyvolalo obavy, že krajina má v úmysle využiť dlh na rozšírenie svojej vojenskej pôsobnosti aj v južnom Pacifiku. Čínska výstavba umelých ostrovov v spornom Juhočínskom mori, ktoré by sa dali využiť ako vojenské základne, naznačuje, že tieto obavy môžu byť opodstatnené.

Čo čítať ďalej?

Obchodná vojna medzi Čínou a USA nikdy neskončí?

Zdroj:
Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravil Jaroslav J.

1
Leave a Reply

avatar
1 Comment threads
0 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
1 Comment authors
Mates Recent comment authors
  Subscribe  
newest oldest most voted
Notify of
Mates
Guest
Mates

Čína mala veľmi dobrého učiteľa v podobe USA a jeho zástupcu MMF, ako sa kolonializuje vo veľkom a hlavne demokraticky. Číňania sa učia veľmi rýchlo a preto majú USA a EU z nej vetry.