Blockchain.
Blockchain. Zdroj: shutterstock.com/elenabsl

Blockchain – kúzelné slovo, ktoré sa vo vzťahu s kryptomenami skloňuje nadmieru často. Napriek tomu mnoho ľudí doteraz nevie, ako funguje, k čomu je určený a ako je celá technológia vlastne postavená. Na internete nájdete stovky najrôznejších definícií, ale my vám ušetríme prácu a vysvetlíme vám v kocke, ako možno blockchain využiť prakticky a prečo je toľkokrát označovaný minimálne za evolúciu.

Preložené z originálu, ktorý pre českú verziu kryptomagazínu napísal Pavel V.

Nie je všetko zlato, čo sa blyští

Zlé jazyky by mohli tvrdiť, že je táto technológia len predčasným riešením problému, ktorý vlastne ani neexistuje. Skrátka, že predbehla svoju dobu a v dnešnom svete, aj keď sa rýchlo rozvíjajúcom, zatiaľ nemá moc šancí sa presadiť. Majú ale pravdu iba napoly. Blockchain je v samotnej podstate obyčajná databáza. Markantný rozdiel je ale v tom, že táto databáza je decentralizovaná, avšak i o tom by sa dalo polemizovať. Poďme sa pozrieť napríklad na hlavného ťahúňa trhu – na Bitcoin. Každá transakcia, ktorá prebehne na sieti a spojuje viac ako 200 000 počítačov po celom svete, je zapísaná do blockchainu a každý má možnosť si ju prečítať. V zjednodušenej podobe sa jedná o otvorenú účtovnú knihu, do ktorej môže každý ľubovoľne nahliadnuť, ale namiesto mena uvidí len zložito zašifrovanú transakciu.

Tieto peňažné pohyby sa delia na bloky, v ktorých sú evidované. Vďaka tomu nedôjde k duplikácii mince a nemôžete urobiť tú istú transakciu dvakrát. Sieť si ju zapamätá a aj keď nebude vedieť, odkiaľ (z akého počítača) presne prišla, je v systéme “vytesaná do kameňa”. Po Bitcoine nasledovali ďalšie kryptomeny a vytvorili si vlastnú takú sieť. Priaznivci tohto riešenia obhajujú predovšetkým potenciál blockchainu naplno nahradiť bankové systémy alebo na tomto základe postaviť ďalšie služby, ktoré by neboli ovládané takzvanými elitami a technologickými gigantmi. Tým by zanikla i akákoľvek cenzúra a potlačenie názoru.

Dobrý príklad môže byť spoločnosť Storj, ktorá vymyslela spôsob, ako efektívne ukladať dáta na cloude. Vďaka platforme Etherum by boli rovnomerne rozprestreté po celej sieti a nemuseli by ste sa báť, že o ne prídete. Dalo by sa dlho diskutovať o tom, ako moc je toto riešenie bezpečné, ale rozhodne ide o inovatívny nápad. Pokrokovú ideu blockchainu pomaly prijímajú i veľké spoločnosti, ako napríklad JP Morgan a Deposiry Trust and Clearing Corporation, pôsobiace na burze. Obchodovanie dnes prebieha mimoriadne rýchlo a zastarané technológie ho pomerne brzdia. Práve v tomto prípade by na scénu mohol prísť blockchain a zmenšiť oneskorenie dojednaných obchodov maximálne na niekoľko sekúnd. Obľubu si v tomto prípade nájdu ako startupy, tak kryptoanarchisti.

Kód zahalený tajomstvom

Verejnosti bol kód blockchainu odtajnený v januári 2009, teda chvíľu po stvorení mysleného kráľa – Bitcoinu. Ktokoľvek si mohol program otvoriť, prehliadnuť, prípadne ho využiť k vlastnej tvorbe. Vlastne na tomto základe bol vytvorený Litecoin. Určitá alternatíva ku vtedy jedinej kryptomene, ktorá mala ponúknuť rýchlejšie transakcie a menšie poplatky. K inému účelu sa blockchain rozhodli využiť vývojári Namecoinu, vďaka ktorému ste si mohli privlastniť doménu končiacu na “.bit”. Možno je na mieste otázka, k čomu bola táto myšlienka vlastne potrebná? Ale aj tu nastal ten istý prípad ako u ostatných kryptomien. Priaznivci nechceli byť limitovaní vládami a ich možnosťami cenzúrovať určité internetové domény či stránky. Namecoin zariadil majiteľom úplnú anonymitu a zaradil daný web do rozsiahlej previazanej databázy, kde si bol každý sám sebe pánom.

Aj keď bola idea Bitcoinu prinajmenšom obdivuhodná, okrem transakcií – a to mnohokrát pomerne ťažkopádnych – sa hlavný ťahúň kryptomien nedal využiť na nič praktické. Prelom nastal v roku 2013, kedy sa na trhu objavilo Ethereum. To ponúkalo programátorom jednoduchší prístup ku kódu a vývojári za ním stojaci razili názor, že každý si môže vytvoriť svoju aplikáciu bežiacu na báze blockchainu. O dva roky neskôr prišla zaujímavá novinka a platforma, ktorá otvorila fanúšikom úplne nové obzory. Jednalo sa v podstate o gambling, ale kontrolovaný treťou nezávislou stranou – blockchainom. Užívatelia si mohli vsadiť kľudne na to, kto vyhrá voľby, alebo či bude ďalší deň svietiť slnko. Obe strany zaslali určitý obnos, ktorý bol uchovaný v sieti a po vyhodnotení výsledku náležite rozdelený medzi víťazov.

Na prvý pohľad dokonalý systém sa ukázal ako veľmi rizikový v roku 2016, kedy neznámy hacker vytvoril typ investičného fondu, kde by si sami investori rozhodovali, do čoho vložia peniaze. Jedinej investície, a to do seba, sa dočkal práve človek stojaci za touto podvodnou schémou. Odniesol si 50 miliónov dolárov v mene Ethereum a od tej doby je povesť podobných platforiem poriadne pošramotená. V kryptosvete sa s podobnými podvodmi stretávame deň čo deň, ale toto bol jeden z mála prípadov, kedy hackerovi dopomohli k bohatstvu samotní užívatelia.

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek zvončekom vľavo dole. Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku, a najnovšie i na Instagrame a Twitteri.

Decentralizovaná budúcnosť je vo hviezdach

Blockchain vždy bol, je a bude magické slovíčko. Prísľub revolučnej technológie, ktorá zmení svet rovnako ako vo svojej dobe vynález auta alebo internetu. Aj napriek tomu dokonca i priaznivci stále tápu, aké využitie by mohol v dnešnej dobe mať. Samozrejme až na špekulácie s kryptomenami. S istotou vieme už dnes, že táto technológia poriadne otrasie základmi finančného sektoru a možno i sociálnych médií. Predstavte si napríklad token, ku ktorému sa viaže vaša celá identita. Ten môžete následne využívať úplne všade – v práci, na sociálnych sieťach, na úradoch. Ide o futuristickú a v niektorých prípadoch hrôzu naháňajúcu myšlienku, ktorá by ale mohla nájsť svoje uplatnenie. Zároveň by blockchain mohol nahradiť napríklad právnikov, voličské komisie alebo účtovníctvo. Všetko by bolo prepojené a užívatelia by prispievali z pohodlia domova.

Neostáva než čakať, ako celá situácia dopadne. Budúcnosť je skrátka ešte vo hviezdach. Dokonca ani legendárny John McAfee a jeho súčasníci nedokážu presne určiť, ktorým smerom sa bude pohybovať hodnota kryptomien. Nieto ešte, aký dopad bude mať blockchain na spoločnosť. V každom prípade je zaujímavé sledovať pokusy vlád akceptovať, alebo naopak odmietať možnosť, ktorá se im naskytla. Napríklad Švajčiarsko sa stáva kryptomenovým tigrom, zatiaľčo Spojené štáty a niektoré ostatné krajiny Európy skôr váhajú. Aj keby digitálne meny padli, blockchain zostane. Jeho podoba je síce nepredvídateľná, ale určite (r)evolučná.

Zdroj:
www.wired.com

Páči sa ti tento článok? Denne publikujeme najnovšie informácie (nie len) zo sveta kryptomien. Sleduj nás aj na Faceboku a nezmeškaj nové články.

Binance
Páči sa ti tento článok? Denne publikujeme najnovšie informácie (nie len) zo sveta kryptomien. Sleduj nás aj na Faceboku a nezmeškaj nové články.

Binance