Naše znalosti o vesmíre sa za poslednú dekádu zmenili na nepoznanie. Ukázalo sa, že vesmír nie je len Mliečna dráha a že galaxií pravdepodobne existujú stovky miliárd vo viditeľnej časti vesmíru. Stále, samozrejme, existujú nevyriešené otázky a dnes sa pozrieme na tri z nich, ktoré trápia mozgy tých najmúdrejších ľudí na planéte.
Neutríno
Neutrína sú fundamentálne častice. Do tejto kategórie spadajú napríklad elektróny, kvarky alebo známy Higgsov bozón. A sú to práve neutrína, ktoré zamotali hlavu mnohým špičkovým fyzikom.
Blockchain technológie – Ako prepojiť blockchain s okolitým svetom – Oracly sú ďalším veľkým krokom dopredu
Neutrín je veľa. Každú sekundu bilióny neutrín prechádza vaším telom. Starosti si s tým, samozrejme, robiť nemusíte, pretože neutrína nereagujú na ostatnú hmotu. Aj tie najväčšie zariadenia na svete detekujú len niekoľko častíc denne.
Vedci majú dobrú predstavu, prečo medzi neutrínami a inými časticami neprebieha prakticky žiadna interakcia. Neutrína, samozrejme, majú určitú hmotnosť a hoci je maličká, je to veľký problém pre fyziku. Štandardný model častíc je totiž tou najúspešnejšou teóriou, ktorú ľudstvo vymyslelo a podľa nej nemajú neutrína hmotnosť. Experimentálne výsledky však ukazujú, že ju vlastne naozaj majú.
A je to extrémne malá hmotnosť týchto častíc. Druhá najľahšia častica je elektrón. Jeho hmotnosť je približne 200 000 až 600 miliónkrát väčšia než najľahšie neutríno. Vedci tak špekulujú, či je nutné zmeniť štandardný model častíc, ktorý vysvetlil toľko oblastí vedy.
Prečo je vo vesmíre toľko hmoty?
Približne 5 % váhy vesmíru je tvorených baryonickou hmotou. To je hmota, na ktorú sme zvyknutí. To znamená, že patrí do štandardného modelu častíc. Ďalších 25 % je tvorených temnou hmotou a zvyšok je temná energia.
Vráťme sa ale k „bežnej” hmote. Ta má totiž svoj zrkadlový opak. Antihmotu. Ide v podstate o akúsi obrátenú verziu hmoty, ktorú poznáme. Elektrón tak má napríklad svoj opak, ktorý má opačný náboj a je známy ako pozitrón. Pokiaľ sa hmota a antihmota stretnú, dôjde ku vzájomnej anihilácii, ktorá vyústi do obrovského energetického výbuchu.
Antihmota nie je magický nástroj pre vojenský priemysel. Ak by náš vesmír bol zložený z antihmoty, nikdy by sme to nevedeli, pretože sa správa úplne rovnako ako „naša” hmota. Zákony fyziky nepreferujú ani hmotu, ani antihmotu.
Ak sa pozrieme na náš vesmír, tak zistíme, že hmoty je všade veľa, ale antihmota sa nedá nikde nájsť, hoci pri vzniku vesmíru by sa jej malo vytvoriť úplne identické množstvo. To znamená, že by mali existovať napríklad galaxie tvorené len antihmotou. Nič také sa však nedá nájsť.
Temná hmota
Pozorovanie vesmíru a pohybu galaxií nás doviedlo k pochopeniu, že gravitácia okolo galaxií je podstatne silnejšia, než by mala byť, keby boli tvorené len baryonickou hmotou. A to priviedlo vedcov k záveru, že štvrtina váhy vesmíru je tvorená temnou hmotou.
Tá interaguje len s gravitáciou. Teórií, čo to môže byť, je naozaj mnoho. Možnosti siahajú od zhlukov čiernych dier až po neobjavené fundamentálne častice, ktoré sú imúnne voči väčšine interakcií a pritom majú vysokú hmotnosť. Ďalšou možnosťou je, že naše pochopenie gravitácie je fundamentálne nesprávne a sú potrebné nové teórie na vysvetlenie gravitácie.
Na tých, ktorí vyriešia jednu z vyššie spomenutých otázok, rozhodne čaká Nobelova cena. Takže, pokiaľ máte tušenie, čo je problematické s neutrínami, antihmotou či temnou hmotou, tak neváhajte a vyzdvihnite si svoju nobelovku.
Čo čítať ďalej:
Binance Cloud – Vše, co potřebujete vědět o založení vlastní směnárny od Binance
