Ropa rozhodne za Lagardeovú: Ako môže vojna v Iráne predražiť hypotéky Slovákov

Hypotéky sú dnes rukojemníkom udalostí, ktoré sa odohrávajú tisíce kilometrov od Slovenska. Európska centrálna banka na svojom júlovom zasadnutí ponechala kľúčové úrokové sadzby bez zmeny.

Depozitná sadzba tak zostáva na úrovni 2,25 %, sadzba hlavných refinančných operácií na 2,40 % a jednodňových refinančných operácií na 2,65 %. Znie to ako nudná správa. Nie je. Pod pokojným povrchom sa totiž skrýva nervozita, ktorá môže už na jeseň zasiahnuť peňaženky státisícov slovenských domácností.

Hypotéky Slovákov má v rukách Hormuzský prieliv

Kľúčom k celému príbehu je ropa. Vojna v Iráne vyhnala ceny energií nahor a tie ťahajú infláciu v celej eurozóne. ECB preto už v júni pristúpila k zvýšeniu sadzieb o 25 bázických bodov, prvému po dlhých rokoch uvoľňovania.

Vo svojich projekciách zároveň počíta s priemernou infláciou 3,0 % v roku 2026, pričom k dvojpercentnému cieľu sa má vrátiť až v roku 2028.

Júlová pauza teda nie je koniec, skôr nádych. Rozhodnutie ponechať sadzby bolo síce jednomyseľné, no niektorí členovia Rady guvernérov už zvažovali ich zvýšenie. Samotná ECB vo vyhlásení priznáva:

„Neistota zostáva vysoká a úplný inflačný dosah energetického šoku sa ešte len prejaví.”

Prezidentka Christine Lagardeová odmietla akúkoľvek signalizáciu budúcich krokov. Zopakovala, že banka bude rozhodovať zasadnutie po zasadnutí, podľa prichádzajúcich dát.

Na otázku, kto bude musieť v septembri presvedčivejšie obhajovať svoj postoj, odpovedala, že dôkazné bremeno ponesú dáta. Inými slovami, ak ceny ropy nezačnú klesať, septembrové zvýšenie sadzieb je reálne v hre.

Čo to znamená pre hypotéky na Slovensku

Slovenské banky nastavujú úroky hypoték podľa toho, za koľko si samy požičiavajú peniaze. A tie ceny priamo ovplyvňuje ECB. Ako vysvetľuje Národná banka Slovenska, sadzby hypoték sa vyvíjajú v cykloch a rozhodnutia ECB majú na ne výrazný vplyv. Éra takmer nulových úrokov je pritom podľa NBS definitívne históriou.

Ak ECB v septembri alebo do konca roka sadzby opäť zvýši, banky to skôr či neskôr premietnu do svojich ponúk. Najviac to pocítia ľudia, ktorým sa práve končí fixácia, a žiadatelia o nové úvery na bývanie.

Pri hypotéke okolo 100 000 eur pritom aj zdanlivo malý posun sadzby o pár desatín percenta znamená stovky eur ročne navyše.

Dve zlé správy z Blízkeho východu

Nádej na rýchle upokojenie dostala dve rany. Po pôvodnej diplomatickej dohode medzi Washingtonom a Teheránom ceny energií síce prudko klesli, no vzťahy sa krátko nato opäť zhoršili.

Trhy preto budú k ďalším mierovým správam pristupovať skeptickejšie. Druhou ranou je útok jemenských húsíov na tankery v Červenom mori, ktorý naznačuje, že riziká sa šíria aj na ďalšie kľúčové trasy prepravy ropy.

Jediná dobrá správa prišla z Eurostatu. Inflácia v eurozóne v júni klesla na 2,8 % z májových 3,2 %. Ceny energií však stále rastú tempom 8,5 % ročne.

A platí jednoduchá rovnica: čím dlhšie zostanú ceny energií vysoké, tým väčšia je šanca, že sa prelejú do cien potravín, služieb a napokon aj do splátok za bývanie.

O tom, koľko zaplatíte za svoju hypotéku, sa tak dnes nerozhoduje vo Frankfurte ani v Bratislave. Rozhoduje sa v Perzskom zálive.