- Slovensko míňa viac, než zarába, a rozdiel sa nebezpečne zväčšuje.
- Bez úspor za 1,2 miliardy eur prekročí deficit budúci rok 5 % HDP.
- Verejný dlh pritom mieri na rekordných 74 % HDP.
Slovensko sa rúti do najhlbšej dlhovej diery vo svojej histórii. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) dnes zverejnila novú strednodobú fiškálnu prognózu a jej záver znie ako budíček.
Ak chce vláda splniť vlastné rozpočtové ciele na budúci rok, musí nájsť 1,2 miliardy eur. To je 0,9 percenta všetkého, čo naša ekonomika za rok vyprodukuje. Ak sa to nepodarí, deficit verejných financií prekročí hranicu 5 percent HDP a už sa spod nej len tak nedostane.
Štát dnes míňa výrazne viac, než zarába. A rozdiel si požičiava. Každý rok. Stále viac.
Slovensko čaká najvyšší dlh v histórii
Čísla z prognózy sú alarmujúce. Bez nových úsporných opatrení vzrastie deficit do roku 2029 až k 5,7 percenta HDP, čo je takmer 9,3 miliardy eur za jediný rok.
Hrubý verejný dlh by v tom istom roku dosiahol 74 percent HDP, čo by bolo historické maximum. A pozor, k psychologickej hranici 100 miliárd eur sa dlh priblíži už v roku 2027.
Pre porovnanie, na konci roka 2025 bol dlh na úrovni 61,4 percenta HDP. Už vtedy Slovensko prekročilo maastrichtské kritérium 60 percent, ktoré vyžaduje Európska únia. Rozpočtová rada navyše upozorňuje, že bez konsolidácie by dlh prekročil horný limit národnej dlhovej brzdy v roku 2029 až o 24 percentuálnych bodov.
Najviac znepokojujúca je jedna veta z prognózy. Ak vláda a parlament neprijmú nové trvalé opatrenia, „hospodárenie Slovenska bude vykazovať neudržateľne vysoké deficity,” varuje RRZ. Inými slovami, problém sa sám nevyrieši. Naopak, každý rok odkladu ho zväčšuje.
Prečo peniaze miznú
Dôvodov je viac a žiaden z nich nezmizne mávnutím ruky. Prvým sú úroky. Náklady na obsluhu štátneho dlhu rastú každý rok o 0,2 percenta HDP. Čím viac si štát požičiava, tým drahšie ho to stojí. Je to špirála, ktorá sa točí sama.
Druhým dôvodom sú výdavky, ktoré sa vrátia alebo pribudnú. V roku 2027 sa obranné výdavky vrátia na úroveň 2 percent HDP a pridajú sa náklady na reformu dlhodobej starostlivosti.
V roku 2028 navyše vyprší dočasné zvýšenie daní a odvodov, takže štátu vypadnú príjmy práve vtedy, keď ich bude najviac potrebovať.
A do tretice, ekonomika nepomáha. Podľa makroekonomickej prognózy RRZ čaká Slovensko ďalší rok s rastom pod jedno percento. Slabý rast znamená slabšie daňové príjmy.
Slovensko dosiahne minimálny rast. Zdroj: shutterstock.com/Danawan Purbanggoro
Slovensko si ciele uvoľnilo, no ani tie neplní
Tu prichádza najtrpkejšia pointa. Vláda si už v apríli výrazne zmäkčila vlastné rozpočtové ciele. Pôvodný plán znížiť deficit k 3 percentám HDP odsunula za horizont volebného obdobia a pre rok 2027 si cieľ uvoľnila o 1,8 miliardy eur.
Nové méty znejú 4,2 percenta HDP v roku 2027 a 4,1 percenta v roku 2028.
Lenže ani tieto mäkšie ciele sa bez zásahu nepodarí splniť. Už v tomto roku chýba k cieľu 375 miliónov eur.
Na rok 2027 treba spomínaných 1,2 miliardy a na rok 2028 ďalšiu miliardu navrch. RRZ pritom už vo svojom májovom hodnotení upozornila, že „formálne splnenie európskych pravidiel nie je zárukou zdravých verejných financií”.
Vláda pritom vo svojej Výročnej správe o pokroku tvrdí, že konsolidácia napreduje. Čísla nezávislej rady však hovoria jasne. Bez štvrtého, poriadne veľkého balíka opatrení sa Slovensko rekordnému dlhu nevyhne.
