- Slovensko sa dostalo na posledný schod dlhovej brzdy.
- Vláda má po novom ústavnú povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet.
- Bráni sa výnimkou, ktorú rozpočtová rada neuznáva.
Slovensko má verejný dlh v najprísnejšom sankčnom pásme ústavnej dlhovej brzdy. Nie je to technický detail pre úradníkov. Je to stav, ktorý zo zákona spúšťa najtvrdšiu sankciu, akú naše pravidlá poznajú.
Slovensko prekročilo všetky sankčné pásma
Hrubý dlh dosiahol na konci roka 2025 úroveň 61,4 % HDP. Bez ďalších opatrení by do roku 2030 vzrástol nad 75 % HDP, pričom horný limit dlhovej brzdy od roku 2027 klesá na 50 % HDP. Vyplýva to z augustovej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Dlhová brzda funguje ako päť schodov. Čím vyššie dlh vystúpi, tým tvrdšie sankcie sa zapínajú a navzájom sa sčítavajú, ako vysvetľuje prehľad sankčných pásiem. Na poslednom schode stojí tá najprísnejšia: vláda musí parlamentu predložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Celý mechanizmus určuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Vláda hovorí, že platí výnimka. Rozpočtová rada tvrdí opak
Podľa RRZ je ústavnou povinnosťou vlády predložiť na roky 2027 až 2029 vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Táto povinnosť vznikla tejto vláde prvýkrát po uplynutí 24-mesačnej výnimky a stále trvá.
Vláda ju predbežne odmieta. Argumentuje, že výdavky spojené s plnením medzinárodných zmlúv za rok 2025 presiahli 3 % HDP, čím sa spúšťa iná výnimka. Rada tento argument označuje za nepreukázaný, a to aj na základe výkladu Ústavného súdu.
Ten podľa RRZ pripúšťa výnimku len pri náhlych a neočakávaných platbách, nie pri výdavkoch, ktoré sa dajú roky dopredu naplánovať.
Šetriť sa bude musieť, otázka je na kom
Vyrovnaný rozpočet nemá byť podľa Ústavného súdu formálnym cvičením. Má vládu donútiť ukázať konkrétny zoznam: ktoré výdavky sú skutočnou prioritou, kde sa dá ubrať a ktoré príjmy ešte vie zvýšiť. Práve tento zoznam zatiaľ chýba.
Rada upozorňuje, že vláda naopak uvoľnila vlastné rozpočtové ciele a nepredstavila opatrenia za aspoň 1,2 miliardy eur na rok 2027 a ďalšiu miliardu na rok 2028. Návrh opatrení na zníženie dlhu neprišiel do parlamentu ani v roku 2025, ani doteraz v roku 2026.
„Pravidlá rozpočtovej zodpovednosti nie sú formalitou, ktorú stačí splniť na papieri,” hovorí predseda RRZ Ján Tóth.
Parlament pritom nemá povinnosť takýto rozpočet schváliť. Opatrenia môže odmietnuť, upraviť alebo nahradiť inými. Voľnú ruku však nemá. Podľa článku 55a Ústavy musí dbať o dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Ak sa výsledok od vyrovnaného návrhu odchýli, malo by byť zrozumiteľné, prečo je odchýlka odôvodnená a čo urobí s deficitom a dlhom.
Slovensko si nemôže doloviť žiadnu krízu
Fiškálny priestor je dnes prakticky vyčerpaný. Bezpečná úroveň dlhu je podľa odhadov RRZ pod hranicou 50 % HDP. Jedna hlbšia recesia by dnes mohla dlh zdvihnúť o viac ako 10 % HDP a posunúť ho výrazne nad 80 %.
V preklade do bežnej reči, pri ďalšej kríze by štát musel šetriť presne vtedy, keď domácnosti potrebujú ochranu najviac. Znamenalo by to vyššie úroky z dlhu a rýchle, tvrdé škrty pod tlakom. Na zastavenie rastu dlhu je podľa rady potrebné stlačiť deficit pod 2,5 % HDP. Aj bez krízy pritom dlh smeruje k 70 % HDP do roku 2028.
Na konci rozpočtového procesu by verejnosť nemala dostať len číslo deficitu. Mala by dostať odpoveď, akými konkrétnymi krokmi chce vláda spolu s parlamentom zastaviť zadlžovanie.
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Čo presne je dlhová brzda a kedy sa zapne?
Je to ústavný mechanizmus s piatimi sankčnými pásmami podľa výšky dlhu k HDP. Sankcie sa kumulujú a v najvyššom pásme zahŕňajú povinnosť vlády predložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet.
- Musí parlament vyrovnaný rozpočet schváliť?
Nie. Môže z neho spraviť deficitný rozpočet. Musí sa však snažiť dosiahnuť aspoň medziročné zlepšenie udržateľnosti dlhu a deficitu a rešpektovať článok 55a Ústavy.
- Čo to znamená pre bežnú domácnosť?
Priamo dnes nič. Nepriamo ide o to, či úspory prídu plánovane a postupne, alebo neskôr, naraz a pod tlakom krízy, keď sú škrty vždy tvrdšie.


























