Slušný život na Slovensku stojí 2 720 eur mesačne: 39 % rodín ho nemá

Život na Slovensku sa dá po novom vyčísliť. Podľa reprezentatívneho prieskumu agentúry FOCUS pre Nadáciu PARTNERS potrebuje priemerná slovenská domácnosť 2 720 eur mesačne, aby mala pocit, že žije slušne a nie od výplaty k výplate.

Nie je to suma na luxus. Je to suma na pokoj.

Pre porovnanie, priemerná hrubá mesačná mzda na Slovensku dosiahla podľa Štatistického úradu SR 1 707 eur a v druhom štvrťroku 2026 reálne dokonca klesla o 0,5 percenta. Jedna výplata teda na „slušný život” nestačí ani zďaleka.

Slušný život na Slovensku neznamená dovolenku, ale zaplatené účty

Keď sa ľudí spýtali, čo pre nich slušný život znamená, dovolenky a reštaurácie sa medzi odpovede na popredných miestach vôbec nedostali.

Takmer polovica opýtaných (48 %) uviedla dôstojné bývanie bez finančného stresu. Hneď za ním nasledovala finančná rezerva a kvalitné potraviny (45 %). Pre 43 percent ide o pokoj pri platení energií a istotu, že domácnosť ustojí neplánovaný výdavok.

„Ľudia sa neporovnávajú s predstavou luxusného života. Posudzujú, či zvládajú bežné výdavky, majú priestor na nečakanú situáciu a či sa dokážu pozerať do budúcnosti bez obáv,” hovorí sociológ Martin Slosiarik z agentúry FOCUS.

Rozdiely medzi domácnosťami sú pritom veľké. Takmer polovici by stačilo do 2 200 eur mesačne, štvrtina by potrebovala viac ako 3 000 eur. Kým medzi jednotlivcami označí sumu nad 3 000 eur za nutnú len 6 percent ľudí, pri domácnostiach s piatimi a viac členmi je to už 39 percent.

Takýto život na Slovensku nežije 39 percent domácností

Najtvrdšie číslo prieskumu: takmer štyri z desiatich domácností (39 %) odpovedali, že dnes slušný život nežijú.

Nerozhoduje o tom región ani vek, ale peniaze. Pri čistom príjme do 1 000 eur má pocit slušného života len 35 percent ľudí. Pri príjme nad 2 600 eur je to 82 percent.

Nálada v domácnostiach tomu zodpovedá. Až 87 percent opýtaných cíti finančný dopad konsolidačných opatrení na rodinný rozpočet a viac ako tretina uvádza, že sa im za posledný rok situácia zhoršila.

Kontext dáva aj strategický dokument Vízia Slovensko 2040, ktorý pripravila Slovenská akadémia vied. Dôstojný život v ňom tvorí jeden zo štyroch pilierov budúcnosti krajiny.

Skutočný problém sa volá rezerva

Prieskum odhalil jednu konkrétnu slabinu, sú ňou chýbajúce úspory.

Bez akejkoľvek rezervy je takmer štvrtina domácností. Ďalšia viac než tretina má odložený nanajvýš jeden až dva mesačné príjmy. Vankúš na šesť mesiacov má iba 14 percent domácností. Za takmer desať rokov merania ide o historicky najhorší stav.

Súvislosť je pritom priama. Medzi ľuďmi bez rezervy má pocit slušného života 32 percent. Medzi tými so šesťmesačnou rezervou až 91 percent.

„Finančná rezerva nie je len číslo na účte,” upozorňuje odborníčka na osobné financie Andrea Straková Kasanická. Podľa nej dáva človeku čas rozhodovať sa pokojne a nesiahnuť hneď po kreditke.

Dobrá správa na záver

Sedem z desiatich opýtaných tvrdí, že by mesačne dokázali niečo odložiť. V priemere 109 eur.

Netreba začínať šiestimi výplatami. Prvý cieľ je 500 eur, potom 1 000. Kľúčom je trvalý príkaz na deň výplaty a oddelený účet. Kto už rezervu má, môže rozmýšľať aj o dlhodobom zhodnocovaní. Rezerva má však vždy prednosť.

Pre porovnanie, ako nízko je nastavená oficiálna hranica, tak životné minimum je od júla 2026 na úrovni 295,22 eura mesačne pre jednu dospelú osobu.