Slovensko jediné v EÚ vo vysokom riziku: za tri roky sme sa zadlžili o 20 miliárd

Verejný dlh Slovenska sa vlani vyšplhal na takmer 84 miliárd eur a po prvýkrát v histórii prekročil maastrichtskú hranicu 60 % hrubého domáceho produktu. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu upozorňuje, že napriek trom kolám konsolidácie bolo šetrenie na prevádzke štátu nedostatočné a dlh rastie ďalej.

Je to varovný signál, ktorý sa týka každého občana. Kontrolóri opisujú stav, v ktorom sa škrty rozpustili v nových výdavkoch a Slovensko si požičiava rýchlejšie, než dokáže šetriť.

Čo sa zmenilo

Podľa stanoviska NKÚ k návrhu štátneho záverečného účtu dosiahol hrubý dlh verejnej správy na konci minulého roka 83,96 miliardy eur, čo zodpovedá 61,39 % HDP. Medziročne tak dlh narástol o vyše 6,2 miliardy eur. Pre porovnanie, ešte v roku 2024 bol dlh na úrovni 77,7 miliardy eur a 59,3 % HDP — za tri roky tak zadlženosť stúpla o viac než 20 miliárd eur.

Paradoxne, samotný deficit verejnej správy sa medziročne zlepšil — klesol na 4,45 % HDP (6,09 miliardy eur) z 5,3 % v predošlom roku, a bol dokonca nižší, než predpokladal rozpočet. Nižší schodok však z veľkej časti stál na jednorazových vplyvoch, nie na trvalej úspore. Dlh preto rástol ďalej. O tomto rozpore sme písali už v článku Slovensko hlási nižší deficit. Len zabudlo povedať, že dlh je najvyšší v histórii krajiny.

Prečo na tom záleží

Prekročenie 60 % HDP nie je len symbolické číslo. Slovensko sa tým dostalo do najvyššieho sankčného pásma ústavnej dlhovej brzdy, ktorá vláde nariaďuje predložiť opatrenia na zníženie dlhu a v krajnom prípade zmraziť platy členov vlády aj rozpočtové rezervy. Aktuálnu situáciu a sankčné pásma sleduje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Rastúci dlh sa premieta aj do drahšieho financovania. Zhoršený medzinárodný rating tlačí nahor rizikovú prirážku slovenských štátnych dlhopisov, takže štát platí za obsluhu dlhu čoraz viac — náklady sa vyšplhali až na úroveň 1,2 miliardy eur ročne. Tejto téme sme sa venovali v článku Éra lacných peňazí skončila: Verejný dlh Slovenska prekročil 83 miliárd eur.

Nedostatočné šetrenie na prevádzke štátu

Jadro kritiky NKÚ smeruje k tomu, že úspory na chode štátu boli nedostatočné a vláda spätne nevyhodnotila, či tri konsolidačné balíky v hodnote takmer 7,5 miliardy eur priniesli očakávaný efekt. Pozitívny vplyv konsolidácie totiž do veľkej miery pohltili nové trvalé výdavky.

Rovnako to vidí aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Jej predseda Ján Tóth upozornil, že prínosy konsolidácie boli eliminované inými krokmi vlády:

„Konsolidačný balíček, ktorý bol pripravovaný na tento rok, jeho pozitívne dopady boli eliminované ostatnými opatreniami vlády. To znamená, že udržateľnosť sa významnejšie nezlepšila ani po troch kolách konsolidácie.“ — Ján Tóth, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

Že konsolidácia nezaberá podľa očakávaní, sme rozoberali aj v texte Konsolidácia nefunguje: Dlh Slovenska porastie viac, než sa čakalo.

Čo hovoria odborníci

Podľa RRZ vystúpil ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti na 5,5 % HDP (zhruba 7,9 miliardy eur), čo radu zaraďuje do pásma vysokého rizika. Približne 40 % dlhodobého problému tvorí dôchodkový systém a starnutie populácie. Tóth varuje, že vysoké deficity si vyžiadajú ďalšie opatrenia bez ohľadu na volebný cyklus.

Dôveru investorov medzitým nahlodalo aj rozhodnutie ratingovej agentúry. Moody’s znížila rating Slovenska z A2 na A3 a poukázala na zhoršujúce sa verejné financie aj inštitucionálne riziká. Pre Slovensko ide o jeden z najhorších ratingových výsledkov za poslednú dekádu.

Čo príde ďalej

Tlak na rozpočet sa pravdepodobne ešte zvýši. Zástupcovia zamestnávateľov odhadujú, že dlh môže tento rok narásť o ďalších približne 6 miliárd eur — zhruba na úroveň 90 miliárd eur a viac než 62 % HDP. Slovensko je zároveň od roku 2024 v procedúre nadmerného deficitu, ktorá ho zaväzuje schodok znížiť do roku 2027.

Kľúčové bude, či ďalšie úspory zasiahnu skutočnú prevádzku štátu, alebo sa znova presunú na plecia občanov cez vyššie dane a odvody. Kam až môže zadlženie viesť do konca desaťročia, sme priblížili v článku Slovensko smeruje k vyššiemu dlhu. Deficit zostane vysoký aj do roku 2028.

Záver

Správa NKÚ neopisuje jednorazový výkyv, ale trend. Slovensko dokáže na papieri vykázať nižší deficit, no zároveň míňa viac a dlh rastie najrýchlejšie od finančnej krízy. Pokiaľ sa škrty nedotknú samotného chodu štátu, účet za roky života na dlh nakoniec zaplatia daňovníci — a bude tým vyšší, čím dlhšie sa rozhodnutie odkladá.