- Existuje jednoduché pravidlo, koľko peňazí mať odložených podľa veku.
- Štyri z desiatich slovenských domácností sú hlboko pod čiarou.
- Dobrá správa je, že dobehnúť sa to dá takmer v každom veku.
Peniaze na starobu si dnes musí odkladať každý sám. Štátny dôchodok totiž pokryje oveľa menej, než si väčšina ľudí myslí. Otázka teda znie úplne konkrétne: koľko by ste mali mať na účte práve teraz, vo svojom veku?
Odpoveď existuje. A je nepríjemne jasná.
Pravidlo, ktoré používa celý svet
Najznámejší návod pochádza od investičnej spoločnosti Fidelity. Jej odporúčanie je jednoduché: do 30 rokov mať odložený jeden ročný plat, do 40 rokov trojnásobok, do 50 rokov šesťnásobok a do 60 rokov osemnásobok.
Nejde o prísne pravidlo. Je to orientačný bod. Ale práve ten väčšine ľudí chýba, lebo bez neho netušia, či sú na tom dobre alebo zle.
Prepočet na slovenské platy
Podľa Štatistického úradu SR dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda v prvom štvrťroku 2026 sumu 1 611 eur. Ročne je to zhruba 19 300 eur.
Ciele teda vyzerajú takto:
- v 30 rokoch: približne 19 000 eur,
- v 40 rokoch: približne 58 000 eur,
- v 50 rokoch: približne 116 000 eur.
V Bratislavskom kraji je mzda 1 984 eur, v Prešovskom 1 306 eur. Bratislavčan by mal mať v päťdesiatke okolo 143-tisíc eur, obyvateľ Prešovského kraja približne 94-tisíc. Rátajte vždy zo svojho platu, nie z celoslovenského priemeru.
Peniaze, ktoré vám štát nedá
Tu prichádza slovenské špecifikum, ktoré prepočet ešte sprísňuje.
Sociálna poisťovňa stanovila na rok 2026 referenčnú sumu 702,30 eura. Ako inštitúcia vysvetľuje:
„Referenčná suma je hodnota priemerného mesačného starobného dôchodku vyplácaného zo Sociálnej poisťovne.”
Porovnajte si tie dve čísla. Priemerná mzda 1 611 eur, priemerný dôchodok 702 eur. Priemerná penzia tak dosahuje zhruba 44 percent priemernej hrubej mzdy. Zvyšok si musíte doplniť sami.
Do druhého piliera pritom smerujú štyri percentá z hrubej mzdy a k novembru 2025 v ňom sporilo vyše dva milióny ľudí.
Štyri z desiatich domácností nevydržia ani mesiac bez výplaty
Ako sú na tom Slováci naozaj? Odpoveď priniesol reprezentatívny prieskum agentúry Ipsos pre Home Credit, realizovaný v júni 2026 na vzorke 1 025 ľudí.
Štyri z desiatich domácností nemajú odloženú ani jednu celú mesačnú výplatu navyše.
Rozmenené na drobné:
- 12 percent rodín nemá odložené vôbec nič,
- ďalších 16 percent má rezervu nižšiu než jeden mesačný príjem.
- Úspory nižšie ako vlani hlási 42 percent domácností.
Najprekvapivejšie však nie je to, koľko ľudia zarábajú, ale ako málo o svojich peniazoch vedia. Až 49 percent domácností nemá žiadny rozpočet a 66 percent nesleduje svoje výdavky. Prehľad je pritom prvý krok, bez ktorého žiadne pravidlo nefunguje.
Tlak potvrdzuje aj Národná banka Slovenska. Vo svojej Správe o finančnej stabilite upozorňuje, že kombinácia vyšších úrokových sadzieb, pomalšieho rastu príjmov a zvýšených životných nákladov naďalej dolieha na rozpočty časti domácností.
Pozor, dôchodok a rezerva nie sú tie isté peniaze
Tu treba jednu dôležitú vec oddeliť.
„Finančná rezerva by mala dosahovať minimálne troj až šesťnásobok nevyhnutných mesačných výdavkov domácnosti,” radí ombudsman Home Creditu Miroslav Zborovský.
To je vankúš na zajtrajšok, nie na starobu. Rezervu potrebujete okamžite dostupnú, ideálne na sporiacom účte.
Dôchodkové úspory sú druhá, oveľa väčšia stavba, ktorá má pred sebou desiatky rokov. Kto zamieňa jedno za druhé, väčšinou nemá ani jedno.
Zaostávate? Peniaze sa dajú dobehnúť
Panika nepomôže. Pomôžu tri kroky.
Zistite, kde stojíte. Sociálna poisťovňa poslala poistencom prvú dôchodkovú prognózu. Nájdete ju v Elektronickom účte poistenca, prípadne v e-maile či poštovej schránke. Bez tohto čísla plánujete naslepo.
Skontrolujte si fond v druhom pilieri. Ak máte do dôchodku dvadsať a viac rokov a peniaze vám ležia v garantovanom dlhopisovom fonde, prichádzate o výnos. Rozdiel medzi fondmi predstavuje po desaťročiach desiatky tisíc eur. Podrobný návod nájdete v článku Dôchodková prognóza vás vystrašila? Takto si penziu viete zdvihnúť sami.
Začnite s malou sumou hneď. Sto eur mesačne odkladaných od tridsiatky urobí viac než tristo eur od päťdesiatky. Čas je jediná vec, ktorú si nekúpite späť.
Zaostávanie nie je rozsudok. Rozsudkom je až to, keď o ňom neviete.
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Počíta sa do tohto cieľa aj byt alebo dom?
Nie. Pravidlo hovorí o finančných úsporách a investíciách, teda o peniazoch, z ktorých budete v dôchodku žiť. Nehnuteľnosť, v ktorej bývate, vám mesačný príjem neprináša. Do sumy si však započítajte úspory v druhom aj treťom pilieri.
- Mám najskôr splatiť hypotéku, alebo investovať?
Záleží na úroku. Ak je vaša sadzba nízka, dlhodobé investovanie môže priniesť viac, než ušetríte na úrokoch. Pri drahom spotrebnom úvere platí opak, ten splácajte prednostne. Pred rozhodnutím si prepočítajte konkrétne čísla svojej zmluvy, prípadne sa poraďte s odborníkom.
- Čo ak zarábam výrazne menej než priemer?
Násobky rátajte vždy zo svojho vlastného platu, nie z celoslovenského priemeru. Nižší príjem znamená nižší cieľ. Zároveň platí, že pri nižšej mzde býva miera náhrady zo štátneho dôchodku o niečo priaznivejšia, takže rozdiel nie je taký dramatický, ako sa zdá.





























