- Slovensko smeruje k rastúcemu verejnému dlhu, ktorý môže do roku 2028 dosiahnuť nové maximá.
- Deficit zostane podľa RRZ vysoký aj v najbližších rokoch bez výrazných zmien.
- Verejné financie tak vstupujú do obdobia pomalej a neisté konsolidácie.
Slovensko sa podľa najnovšieho hodnotenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nachádza na trajektórii, ktorá nie je priaznivá. Verejné financie sa nebudú v najbližších rokoch zlepšovať tak, ako sa pôvodne očakávalo.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej správe upozorňuje, že „bez dodatočných opatrení sa deficit po roku 2026 opäť zhorší” a do roku 2028 môže vzrásť až na 5,2 % HDP.
To znamená, že Slovensko nebude schopné rýchlo znižovať svoje zadlženie. Naopak, dlh bude ďalej rásť.
Slovensko a deficit: problém, ktorý sa odkladá
Slovensko podľa RRZ nemení len čísla, ale aj samotný prístup k ozdraveniu verejných financií. Vláda podľa hodnotenia „opätovne výrazne uvoľňuje rozpočtové ciele” a odkladá zníženie deficitu k hranici 3 % HDP za horizont aktuálneho volebného obdobia.
V praxi to znamená, že konsolidácia sa spomaľuje a deficit zostáva vysoký.
RRZ zároveň upozorňuje, že aj uvoľnené ciele nebudú jednoduché na splnenie. Na dosiahnutie plánovaného deficitu na rok 2027 chýbajú opatrenia vo výške približne 1,0 miliardy eur (0,7 % HDP).
Slovensko má rozpočtový problém. Zdroj: shutterstock.com/SvitlanaRo
Dlh sa blíži k hranici 70 % HDP
Najväčším varovným signálom je však vývoj dlhu. Podľa RRZ bude hrubý verejný dlh Slovenska pokračovať v raste z približne 61,4 % HDP v roku 2025 až na 70,1 % HDP v roku 2028.
Ide o úroveň, ktorá znamená výrazný tlak na štátny rozpočet, najmä cez rastúce úroky a náklady na obsluhu dlhu.
RRZ zároveň varuje, že „hospodárenie vlády (primárne deficity) bude najvýraznejším faktorom, ktorý tlačí na prudký rast zadlženia”.
Riziko odkladanej konsolidácie
Slovensko sa tak dostáva do situácie, kde odkladanie reforiem môže byť čoraz drahšie.
RRZ upozorňuje, že dlhodobé odkladanie konsolidácie vytvára tlak, ktorý môže neskôr vyústiť do „náhlej a bolestivejšej konsolidácie s negatívnym vplyvom na životnú úroveň”.
Zároveň dodáva, že aj formálne pravidlá Európskej únie nemusia stačiť na zlepšenie situácie, pretože Slovensko ich môže plniť aj pri rastúcom dlhu.
Dôležitým, no menej viditeľným problémom je aj transparentnosť. RRZ kritizuje, že vo vládnom materiáli chýba kompletný výhľad príjmov a výdavkov bez opatrení. To podľa nej „výrazne znižuje transparentnosť materiálu”.
V praxi to znamená, že verejnosť má menej informácií o tom, ako by sa financie vyvíjali bez zásahov vlády.
Slovensko v rokoch 2026–2028: stagnácia namiesto ozdravenia
Celkový obraz je jasný. Slovensko sa v najbližších rokoch neposunie k výrazne zdravším verejným financiám.
Deficit zostáva nad úrovňou 4 % HDP a dlh sa blíži k 70 % HDP. RRZ pritom upozorňuje, že bez nových opatrení sa situácia bude ďalej zhoršovať.
Slovensko konsoliduje neúspešne. Zdroj: shutterstock.com/Yanosh Nemesh
Kľúčová veta z hodnotenia je alarmujúca:
„Aktualizované ciele už nevedú k výraznejšiemu ozdraveniu verejných financií ani k stabilizácii verejného dlhu.”
Slovensko čaká náročné obdobie
Slovensko tak vstupuje do obdobia, kde verejné financie zostávajú pod tlakom a priestor na chyby sa zmenšuje. Ak sa nepodarí prijať nové opatrenia, dlh bude ďalej rásť a deficit zostane vysoko nad bezpečnými úrovňami.
Najbližšie roky preto nebudú o zlepšení, ale skôr o tom, či sa Slovensku podarí zabrániť ešte rýchlejšiemu zhoršovaniu.
