Eurozóna sa nachádza na pokraji najväčšej hospodárskej výzvy od vzniku spoločnej európskej meny. Nový výskum odhaľuje, že prudký nárast úrokových sadzieb môže mať fatálny dopad na ekonomický výkon menovej únie. Môže nie len ohroziť hospodársky rast, ale aj výrazne zvýšiť riziko vážnej recesie v krajinách eurozóny.
Celú situáciu extrémne zhoršuje fakt, že európske krajiny budú musieť znižovať vládne výdavky. Tieto limity vlády enormne prekročili v čase pandémie a neskôr v období energetickej krízy.
Eurozóna nezvládne kombináciu dvoch ekonomických faktorov
Analytici z Bloomberg Economics upozorňujú na veľmi znepokojivé zistenia, ktoré priniesla ich štúdia. Výsledky ich analýzy ukázali, že kombinácia zvyšujúcich sa úrokových sadzieb a znížených vládnych výdavkov môže v roku 2024 spôsobiť až 5 % pokles európskej ekonomiky.
Eurozóna zažije tvrdý úder a to dôsledkom mimoriadne prísnej menovej politiky ECB, ako aj toho, že sa európske krajiny musia vrátiť k obmedzovaniu vládnych výdavkov.
Prísna politika ECB prenáša na trhy stále väčší tlak. Centrálna banka už deväťkrát za sebou navýšila úrokové sadzby. V súčasnosti sú najvyššie od finančnej krízy v roku 2008, na úrovni 4,25 %. Zároveň ECB vo svojich vyhláseniach potvrdzuje, že úroky budú rásť aj v ďalších mesiacoch.
Úroková sadzba ECB opäť narástla. Zdroj: Tradingeconomics
Počas posledných štyroch rokov mali vlády európskych krajín výnimku pre dodržiavanie fiškálnych pravidiel EÚ. Cieľom tohto dočasného opatrenia bolo vytvoriť vládam priestor na podporu ekonomiky v čase pandémie a neskôr aj počas energetickej krízy.
Obdobie rozhadzovania vládnych peňazí je už na konci a krajiny menovej únie budú musieť konsolidovať svoje rozpočty.
“Nebezpečenstvo spočíva v tom, že doterajšia odolnosť ekonomiky navodila pocit spokojnosti, no sprísnenie menovej politiky sa prejaví s oneskorením a treskom,” varuje Jamie Rush z Bloomberg Economics. Tento „tresk” postaví európske vlády do mimoriadne ťažkej pozície. Nebudú mať dostatočný manévrovací priestor na opätovné naštartovanie ekonomického rastu.
„V nasledujúcich 12 mesiacoch budeme žiť v období, keď pocítime maximálny účinok menového sprísnenia, súčasne s fiškálnym,” povedal Gregory Claeys, vedúci pracovník bruselského Bruegel. “Mám trochu obavy, aby som bol úprimný.”
Pre čitateľov sme vytvorili Discord komunitu, kde každý deň prispievame s hodnotným obsahom. Pridaj sa cez tento odkaz. Tie najaktuálnejšie novinky sleduj na našom Instagrame a Facebooku.
Eurozóna v ohrození vládnych deficitov jednotlivých krajín
Oslabenie ekonomického výhľadu prichádza v čase, keď prezidentka ECB Christine Lagardeová priznáva, že krátkodobá prognóza sa pre eurozónu zhoršila. Na tlačovej konferencii nedávno vyjadrila obavy o budúci vývoj ekonomiky a jej schopnosti úspešne odolať následkom zvyšovania sadzieb.
Negatívny dopad na menovú úniu bude mať koniec obdobia neobmedzených vládnych výdavkov, a to práve v čase vysokých úrokových sadzieb. Pravidlá, ktoré obmedzujú dlh a deficit budú mať veľký vplyv na schopnosť vlád napomôcť ekonomickému rastu.
Diskusia o budúcom fiškálnom rámci v EÚ vyvolala názorové rozpory medzi jednotlivými krajinami eurozóny. Kým niektorí podporujú tvrdé limity pre deficity všetkých krajín menovej únie, iní presadzujú flexibilitu v prístupe k vládnym výdavkom jednotlivých krajín.
Rush z Bloomberg Economy uviedol, že ideálnym scenárom môže byť mäkké pristátie, no bohužiaľ, nič tomu nenasvedčuje. “Nebezpečenstvo je, že vyššie úrokové sadzby nakoniec zasiahnu ekonomiku tak tvrdo, ako predpovedajú modely,” povedal. “A vlády s vysokým dlhovým zaťažením, ktoré čelia vážnym fiškálnym obmedzeniam, nie sú schopné plniť stabilizačnú úlohu, na ktorú sme boli zvyknutí.”
Vysoké úrokové sadzby tlmia dopyt domácností a obmedzujú investície podnikov. Tým sa znižuje tvorba nových pracovných miest a ekonomická produkcia klesá. Za normálnych okolností má k nastoleniu ekonomickej rovnováhy prispieť vláda, no tá po rokoch rozhadzovania verejných financií musí naopak svoje výdavky škrtať.
Aj Slovensko bojuje s obrovským deficitom verejných financií
Slovenská republika patrí medzi tie krajiny eurozóny, ktoré musia významne konsolidovať verejné financie. Podľa Národnej banky Slovenska dosiahne deficit verejných financií v tomto roku 5,7 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Európska komisia zverejnila v prvom štvrťroku dáta, ktoré ukazujú, že stav verejných financií na Slovensku je najhorší zo všetkých členských štátov EÚ. Slovensko je tak najviac ohrozené bankrotom. Podrobne sa o tejto téme dočítate v tomto článku.
Kombinácia vysokých úrokových sadzieb a príliš vysokého verejného dlhu ohrozuje mnohých Slovákov. Vláda postupne začína prijímať konsolidačné opatrenia a tak Slováci prídu o rôzne formy finančných injekcií, ktoré im pomáhali prežiť obdobie vysokej inflácie aj úrokov.
Prečítajte si aj: Kedy americká ekonomika vybuchne? Táto štatistika hovorí jasne
