Audit odhalil tichý kšeft s vodou: 14 slovenských miest prišlo o 12,5 milióna eur

Štrnásť východoslovenských miest a obcí jedným hlasovaním pripravilo svojich obyvateľov o 12,5 milióna eur a o nepriamu kontrolu nad spoločnosťou, ktorá rozhoduje o pitnej vode pre takmer milión ľudí. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) dne zverejnil zistenia auditu, ktoré označuje za bezprecedentné.

Samosprávy predali svoje akcie vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS) za tretinu menovitej hodnoty a výmenou si kúpili 20-ročné dlhopisy „Voda spieva I”. Ich akcionársky podiel v strategickej firme sa prepadol z 9,04 % na 0,0002 %. Reálna možnosť ovplyvňovať smerovanie kritickej infraštruktúry sa tak prakticky vyparila.

Čo sa zmenilo

Podľa správy NKÚ 14 kontrolovaných obcí a miest na východe Slovenska vlastnilo spolu 632 671 akcií VVS v účtovnej hodnote 20,9 milióna eur. Menovitá hodnota jednej akcie bola 33 eur. Počas kontrolovaného obdobia rokov 2022 až 2025 došlo k prevodu až 632 656 akcií za 8,4 milióna eur — teda za 13,28 eura za kus, čo zodpovedá približne 40 % menovitej hodnoty.

Samosprávy zároveň zo získaných prostriedkov nakúpili dlhopisy emitované samotnou VVS. Podľa prospektu emisie majú dlhopisy „Voda spieva I” menovitú hodnotu 13,28 eura, splatnosť 20 rokov a fixný kupón 6,00 % ročne. Sú určené výhradne pre existujúcich akcionárov VVS — teda pre samotné obce a mestá.

Po tejto operácii zostalo v rukách 14 samospráv spolu už len 15 akcií. Ich celkový vplyv na valnom zhromaždení vodárenskej spoločnosti je matematicky bezvýznamný. Hlasovacie práva, ktoré im pred dvoma desiatkami rokov bezodplatne odovzdal štát, sa rozplynuli v rámci jednej série rozhodnutí zastupiteľstiev.

Prečo na tom záleží

VVS je najväčšou vodárenskou spoločnosťou na Slovensku. Denne zásobuje pitnou vodou takmer milión obyvateľov východného Slovenska, prevádzkuje vyše 6 500 kilometrov vodovodnej a vyše 2 800 kilometrov kanalizačnej siete. Rozhodnutia o investíciách, cenotvorbe a strategickom smerovaní firmy nie sú iba korporátnou agendou — priamo formujú, koľko domácnosť na východe zaplatí za vodné a stočné a ako rýchlo sa bude obnovovať infraštruktúra.

Práve preto NKÚ pripomína, že dodávka pitnej vody je podľa zákona primárnou kompetenciou obcí. Pred dvadsiatimi rokmi štát z tohto dôvodu previedol akcie vodárenských spoločností bezodplatne na samosprávy — s presvedčením, že len obce a mestá môžu byť ich jediným akcionárom. Prevod akcií za zlomok ich hodnoty preto kontrolný úrad označuje za krátkozrakú výmenu verejnej zodpovednosti za krátkodobé úrokové výnosy.

Kontrolóri: opakovaný vzorec a jediný uchádzač

Audit NKÚ priniesol ďalšie znepokojivé zistenie. Všetkých 14 samospráv malo identicky nastavené podmienky obchodnej verejnej súťaže na prevod akcií. Vo všetkých prípadoch sa do súťaže prihlásil iba jeden uchádzač — samotná VVS, ktorá zároveň schvaľovala minimálnu cenu akcie na svojom valnom zhromaždení.

Samosprávy nezabezpečili nezávislé odborné ocenenie hodnoty akcií. Vychádzali z informácií, ktoré im poskytol budúci kupec. Zákon o majetku obcí pritom vyžaduje transparentnú, nediskriminačnú a čestnú hospodársku súťaž. Podľa kontrolórov tento postup so zákonom v súlade nebol.

K návrhu na predaj akcií a kúpu dvadsaťročných dlhopisov bez garantovaného výnosu sa zároveň nevyjadrili obecní kontrolóri — práve ľudia, ktorí mali poslancom a verejnosti vysvetliť, čo schválenie NBS znamená a čo nie. Pripomíname, že o rizikách korporátnych dlhopisov sme písali aj v texte slovenský analytik upozorňuje na riziká dlhopisov.

Čo hovorí šéf kontrolórov

„Starostovia, primátori či poslanci, ktorí podporili laxnú výmenu akcií za dlhopisy v strategickej spoločnosti, týmto krokom bezprecedentne povýšili krátkodobý finančný benefit v podobe výnosov z dlhopisov nad kľúčovú zodpovednosť samospráv voči občanom — a tou je zabezpečenie dodávok pitnej vody do domácností.” — Ľubomír Andrassy, predseda NKÚ SR

Andrassy zachádza ďalej. Operáciu opisuje ako vzorec, ktorý sa „zhodne uplatnil u všetkých kontrolovaných samospráv” a otvára otázku, či nešlo o riešenie šité na mieru jedinému záujemcovi a manažované z jedného centra. Výmena akcií za dlhopisy v podniku zodpovednom za kritickú infraštruktúru je podľa neho významným rizikom pre jeho možné ovládnutie úzkym vedením a naplnenie scenára skrytej privatizácie vodárenského segmentu.

Podobné systémové zlyhania pri nakladaní s obecným majetkom NKÚ pomenoval aj v predchádzajúcich kontrolách — informovali sme o nich napríklad v článku o tom, ako kontrolóri odhalili nepríjemné detaily pri tichých kšeftoch s obecným majetkom.

Čo príde ďalej

NKÚ adresuje konkrétne odporúčanie parlamentu. Vyzýva poslancov výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby iniciovali zmenu zákona o majetku obcí, ktorá sprísni pravidlá nakladania s finančným majetkom samospráv. Cieľom má byť ochrana verejného záujmu, transparentnosť obchodných verejných súťaží a povinné nezávislé ocenenie strategického majetku.

Pre samosprávy je rozhodnutie už ťažko zvrátiteľné — zostávajúce hlasovacie práva sú zanedbateľné. Otázka, ktorú t

eraz musí riešiť parlament a regulátori, je systémová: ako zabrániť tomu, aby sa podobný scenár zopakoval v iných regiónoch a iných strategických odvetviach. Boom dlhopisov totiž zachvátil aj verejný sektor — a rozhodovanie obcí pod tlakom okamžitých výnosov môže byť pre kritickú infraštruktúru rovnako rizikové ako pre súkromných investorov.

Záver

Hodnota dlhodobého finančného majetku kontrolovaných samospráv klesla podľa NKÚ z 26 miliónov eur v roku 2022 na 13,5 milióna v roku 2025. Skutočná strata však nie je iba účtovná. Spočíva v tom, že obyvatelia 14 obcí a miest východného Slovenska prišli o sprostredkovaný vplyv na rozhodnutia o vode, ktorú každý deň otáčajú v kohútiku. Cenu tejto výmeny budú v nasledujúcich dvoch dekádach platiť v účtoch za vodné a stočné — a v dôvere, že verejný majetok je spravovaný v ich mene.