- Finančná kríza už nebude vyzerať ako v roku 2008, keď padali banky.
- Tá ďalšia sa spustí mimo bankového sektora a stačí prekročiť hranicu 11 %, aby začalo padať domino.
- Prečítajte si, čo môže krízu naštartovať a či tentoraz zasiahne FED.
Finančná kríza už raz zmenila svet. V roku 2008 padali banky a vlády ich museli za obrovské peniaze zachraňovať. Podľa novej analýzy slovenskej spoločnosti Bencont však tá ďalšia kríza bude vyzerať úplne inak. Nezačne v bankách. Začne tam, kde ju málokto čaká.
Analytici upozorňujú na jedno dôležité číslo. Banky dnes dokážu ustáť pokles hodnoty svojich aktív približne o 11 %. Ak by trh spadol viac a problém by sa prelial z takzvaného nebankového sektora priamo do bánk, tento vankúš už s vysokou pravdepodobnosťou nestačí. A práve vtedy môže začať padať domino.
Prečo ďalšia finančná kríza nepríde z bánk
Po roku 2008 sa banky výrazne posilnili. Musia držať viac kapitálu a regulátori ich sledujú oveľa prísnejšie. Riziko sa preto presunulo inam. Do investičných fondov, hedžových fondov a k ďalším hráčom mimo klasického bankového sveta.
Že nejde len o teóriu, potvrdzuje aj Rada pre finančnú stabilitu (FSB). Podľa jej monitoringu tento nebankový sektor v roku 2024 narástol o 9,4 %, teda dvakrát rýchlejšie ako banky, a dnes tvorí viac než polovicu všetkých finančných aktív na svete. Obrovská časť peňazí sa tak presunula tam, kde je dohľad slabší.
Ako bude vyzerať novodobá finančná kríza
Kľúčovým slovom je páka. Mnohí investori dnes obchodujú za požičané peniaze. Keď trh rastie, zarábajú viac. Keď však začne padať, musia rýchlo dopĺňať peniaze alebo predávať. A čím viac predávajú, tým viac tlačia ceny nadol. Vzniká takzvaná likviditná špirála.
Bencont vysvetľuje:
„Nová kríza sa bude týkať najmä likviditnej špirály, ktorá s každým poklesom trhu čoraz viac pritlačí investorov využívajúcich margin alebo iné formy pákového efektu.”
Presne pred týmto varuje aj Medzinárodný menový fond vo svojej správe o finančnej stabilite z apríla 2026.
Nútené výpredaje zadlžených nebankových hráčov môžu podľa neho prudko zvýšiť kolísanie trhov a spustiť reťaz výziev na dodatočné peniaze aj hromadných výberov od investorov. Jednoducho povedané, jediný náraz môže rozbehnúť lavínu.
Zasiahne FED, alebo bude len prizerať?
Otázka za milión znie, čo urobí americká centrálna banka. Bencont načrtáva možné scenáre.
V prvom zostane klasický bankový systém stabilný. Vtedy FED nemusí urobiť nič, pretože vývoj cien akcií nespadá pod jeho hlavné úlohy.
V druhom sa kríza preleje do reálnej ekonomiky, napríklad cez prudký rast úrokov na úveroch alebo zamrznutie takzvaného REPO trhu, teda trhu, kde si banky navzájom požičiavajú peniaze zo dňa na deň. Vtedy už FED zasiahnuť musí, lebo v systéme vyschne likvidita.
Rozdiel oproti roku 2008 je zásadný. Vtedy hrozili bankrotom samotné banky. Teraz môže byť spúšťačom niečo oveľa menej viditeľné. Obyčajný pokles trhu, ktorý sa cez páku a nútené predaje zmení na paniku.
Čo to znamená pre bežného investora
Netreba prepadať strachu, ale ani mávnuť rukou. Svetový finančný systém je dnes viac závislý od dlhu a pákového efektu než kedykoľvek predtým. To v praxi znamená, že prípadné poklesy môžu prísť rýchlejšie a byť prudšie než v minulosti.
Pre bežného sporiteľa z toho plynie jednoduché poučenie. Nespoliehať sa na jedinú investíciu, nepreháňať to s požičanými peniazmi a mať vytvorenú finančnú rezervu na horšie časy.
Ďalšia finančná kríza možno nepríde zajtra. Ale keď príde, bude celkom iná, než na akú sme boli zvyknutí.
