Slovensko je rajom pre hoaxy a dezinformácie. Prečo im verí váš sused, brat či kolega?

Slovensko má problém. Nie malý, nie okrajový, práve naopak, masový. Podľa výskumu bratislavského think-tanku GLOBSEC až 60 % Slovákov verí, že svetové dianie neovládajú volení lídri, ale tajné skupiny usilujúce sa o totalitný svetový poriadok.

Je to najvyšší podiel spomedzi všetkých krajín strednej a východnej Európy. Slovensko sa tak umiestnilo pred Bulharskom. Pred Maďarskom. Pred Českom.

A čo je ešte šokujúcejšie? Vysokoškolsky vzdelaní Slováci veria konšpiráciám viac ako tí so základným vzdelaním. Slovensko je v tomto ukazovateľovi absolútnou výnimkou v celom regióne V4.

Slovensko pod lupou sveta: Voľby, deepfake a varovanie pre Európu

Svet si Slovensko všimol v septembri 2023. Dva dni pred parlamentnými voľbami sa na sociálnych sieťach objavil deepfake, AI-vygenerovaný audiozáznam, v ktorom mal líder opozície Michal Šimečka diskutovať o kupovaní hlasov.

Bol falošný. Ale šíril sa Telegramom nekontrolovateľne, práve počas volebného moratória, keď ho médiá nemohli vyvrátiť.

Vedci z Harvard Kennedy School označili tento „slovenský prípad“ za globálny „test case“ a teda ukážku toho, ako zraniteľné sú demokracie voči dezinformáciám poháňaným umelou inteligenciou.

Prečo dezinformáciam verí aj váš sused?

Odpoveď nie je jednoduchá. Podľa GLOBSEC Trends 2024 viac ako 40 % Slovákov cíti, že ich hodnoty a identitu ohrozuje:

• liberálna demokracia,
• západné spoločnosti
• alebo utečenci z Ukrajiny.

Až 70 % dospelej populácie vníma migrantov mimo Európy ako hrozbu. Ľudia, ktorí sa cítia ohrození, sú omnoho náchylnejší uveriť správam, ktoré túto hrozbu potvrdzujú, aj keď sú vymyslené.

K tomu prirátajte hlbokú nedôveru v médiá. Podľa Reuters Institute dôveruje slovenským médiám iba 27 % obyvateľov.

Priestor, ktorý vznikne, okamžite zaplnia dezinformačné weby, trollovia a Telegram kanály.

Slovensko ako raj dezinformácií: Čo s tým?

Až 77 % Slovákov považuje šírenie dezinformácií na internete za vážny problém a 76 % ho vníma ako hrozbu pre bezpečnosť krajiny, vyplýva to z prieskumu CEDMO.

Ľudia teda problém vidia. Ale identifikovať ho zvonku a byť imúnny voči nemu osobne, to sú dve rôzne veci.

Slovensko v číslach: Chemtrails, 9/11 aj zinscenovaná vojna

Presné čísla priniesol aj júlový prieskum výskumnej agentúry NMS Market Research, ktorý testoval osem konkrétnych hoaxov na vzorke 1 009 respondentov.

Výsledky sú alarmujúce. Sklony veriť alternatívnym teóriám má približne tretina populácie. Pätina spoločnosti verí dokonca dvom až trom z nich naraz.

Najrozšírenejší hoax?

• 28 % Slovákov verí teórii o chemtrails, že lietadlá zámerne vypúšťajú chemické látky, aby ovplyvnili zdravie alebo správanie obyvateľstva.
• Viac ako štvrtina si myslí, že za útokmi z 11. septembra stála americká vláda.
• A 23 % považuje vojnu na Ukrajine za zinscenovanú západnými médiami. 

Hoaxy a preferencie politických strán

Prieskum odhalil aj politický rozmer. 6 z 10 voličov Smeru má tendencie dôverovať hoaxom. U voličov hnutia Republika je to ešte viac, hoaxom odoláva len približne tretina z nich.

A paradox, ktorý by mal znepokojiť každého. Dve tretiny Slovákov sú presvedčené, že dokážu hoax od pravdy ľahko rozlíšiť, no práve medzi tými „najistejšími“ je výrazne najviac tých, ktorí hoaxom intenzívne veria. Analytici tento jav vysvetľujú Dunning-Krugerovým efektom.

Dunning-Krugerov efekt je psychologický jav, pri ktorom ľudia s obmedzenými znalosťami v nejakej oblasti majú tendenciu výrazne preceňovať svoje schopnosti a naopak, skutoční odborníci sa často podceňujú.

Zjednodušene: čím menej niekto vie, tým väčším expertom sa cíti.

Príklad, ktorý si viete predstaviť

Predstavte si človeka, ktorý si prečítal jeden článok o ekonómii a na druhý deň s istotou vysvetľuje, ako by „on osobne vyriešil infláciu“. Alebo niekoho, kto si pozrel jeden tutoriál o medicíne a spochybňuje lekárov s 15-timi rokmi praxe.

Dezinformácie nefungujú tak, že oklamú hlupákov. Fungujú tak, že využijú strach, nedôveru a prirodzené fungovanie ľudského mozgu. A na Slovensku majú na to ideálnu pôdu.