- Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším zaťažením práce v OECD.
- Rozdrobené samosprávy zvyšujú náklady štátu a znižujú efektívnosť služieb.
- Európa zostáva kriticky závislá od čínskych dodávok vzácnych zemín.
Slovenská ekonomika potrebuje jasnejší smer, nižšie bariéry pre podnikanie a efektívnejší štát. Najnovší Kompas500 sa venuje trom oblastiam, ktoré podľa analýzy výrazne ovplyvňujú budúci rast krajiny.
Ide o vysoké odvodové zaťaženie práce, rozdrobenú samosprávu a závislosť Európy od vzácnych zemín. Všetky tri témy majú spoločný základ. Zvyšujú náklady, znižujú pružnosť ekonomiky a komplikujú firmám plánovanie.
Najväčší tlak na podniky vytvára cena práce. Slovensko patrí podľa údajov OECD za rok 2025 medzi krajiny, kde štát z práce ukrajuje nadpriemerne veľkú časť. Pri slobodnom zamestnancovi s priemernou mzdou dosahuje daňovo-odvodový klin 42,7 percenta. Priemer krajín OECD predstavuje 35,1 percenta. Slovensko tak zaťažuje prácu výrazne viac než väčšina vyspelých ekonomík.
Problém však nespočíva iba v celkovej výške. Rozhoduje aj to, kto účet platí. Na Slovensku nesú veľkú časť nákladov zamestnávatelia. Ich odvody tvoria 24,4 percenta z celkových nákladov práce. Priemer OECD dosahuje 13,5 percenta. Firma preto pri prijatí nového človeka platí omnoho viac, než naznačuje čistá mzda zamestnanca.
Takéto nastavenie mení správanie podnikov. Keď sa prijímanie ľudí predražuje, firmy viac váhajú. Namiesto nových pracovných miest častejšie hľadajú úspory, presúvajú časť činností mimo firmy alebo zrýchľujú automatizáciu. Vysoké odvody tak v praxi nepomáhajú trhu práce, ale brzdia ho.
Dopad nakoniec pociťujú aj zamestnanci. Firma, ktorá platí vysoké odvody, má menší priestor na rast miezd, benefity aj vzdelávanie ľudí. Systém tak vytvára paradox. Navonok chráni čistý príjem pracovníka, no zároveň znižuje šancu na vyššiu mzdu v budúcnosti. Znižuje aj ochotu firiem vytvárať nové pozície.
Analýza upozorňuje aj na Poľsko. Táto krajina mala podobné východiská ako Slovensko, no v posledných rokoch si posilnila pozíciu medzi investormi. Pomáha jej aj priaznivejšie nastavenie nákladov práce. Pre Slovensko z toho vyplýva jednoduché poučenie. Ak chce krajina prilákať kvalitné investície, musí prestať trestať firmy za to, že zamestnávajú.
Slovensko míňa peniaze, ktoré nemá. A účet príde neskôr (Komentár)
Slovenská ekonomika a samotné samosprávy
Druhou veľkou témou zostáva fungovanie samospráv. Slovensko má mimoriadne rozdrobenú sieť obcí. Približne 95 percent obcí má menej ako 5-tisíc obyvateľov a 84 percent nedosahuje ani 2-tisíc obyvateľov.
V Európskej únii vyzerá priemer úplne inak. Do 5-tisíc obyvateľov tam patrí 47 percent obcí a do 2-tisíc obyvateľov 29 percent obcí.
Malé obce často nemajú dostatok ľudí, odbornosti ani financií na kvalitnú správu. Zároveň si každá udržiava vlastný aparát. To prináša duplicitu, vyššie náklady a slabšiu schopnosť nakupovať služby výhodne. Rozdrobená samospráva tak predražuje štát a oslabuje verejné služby.
Územná samospráva zamestnávala v roku 2024 viac než 205-tisíc ľudí. Na osobné výdavky minula vyše 5,1 miliardy eur. Samotné mestá, obce a vyššie územné celky mimo školstva, zdravotníctva a dopravných podnikov zamestnávali približne 76-tisíc ľudí. Ich osobné výdavky presiahli 1,8 miliardy eur.
Kompas500 preto spája úspešnú konsolidáciu aj s reformou samospráv. Nejde len o škrty. Ide najmä o lepšiu organizáciu. Inšpiráciu ponúka Rakúsko, ktoré v minulosti zvolilo spoločné úrady pre viacero obcí. Takýto model by mohol znížiť administratívne náklady aj bez tvrdého rušenia obcí.
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Prečo Slovenská ekonomika stráca konkurencieschopnosť?
Pre vysoké odvody, drahú správu a rizikové dodávateľské reťazce.
- Ako vysoké odvody ovplyvňujú firmy?
Zdražujú prijímanie ľudí a obmedzujú rast miezd.
- Prečo je závislosť od vzácnych zemín problém?
Výpadok dodávok môže ohroziť priemysel, energetiku aj obranu.
Analýza poukazuje aj na riziká
Tretia časť analýzy presúva pozornosť do sveta. Európa podľa nej čelí vážnemu riziku pri vzácnych zeminách. Tieto suroviny tvoria základ moderného priemyslu. Potrebujú ich automobilky, výrobcovia elektroniky, obranný priemysel, dátové centrá aj veterné elektrárne.
Čína kontroluje kľúčovú časť reťazca vzácnych zemín. Nejde len o ťažbu, ale aj o spracovanie a výrobu magnetov. Keď Peking v roku 2025 rozširoval exportné kontroly, Európa jasne videla, aká zraniteľná môže byť. Aj dočasné obmedzenie dodávok by mohlo spomaliť výrobu v strategických odvetviach.
Najcitlivejšie reaguje automobilový priemysel. Permanentné magnety zo vzácnych zemín potrebujú elektromobily, hybridy aj mnohé systémy v klasických autách. Riziko sa však netýka iba áut. Zasahuje aj obranu, digitálnu infraštruktúru a energetiku.
Podľa odhadov Medzinárodnej agentúry pre energetiku by výrazný výpadok dodávok ohrozil svetovú výrobu v hodnote približne 6,5 bilióna dolárov ročne. V Európe by priame straty presiahli 1,5 bilióna dolárov. Európa preto potrebuje vlastné kapacity, diverzifikáciu dodávok a rýchlejšie investície.
