- Mladí Slováci vidia v prognózach dôchodky aj nad 5000 eur.
- Slovensko financuje časť dôchodkov už dnes pomocou štátneho rozpočtu.
- Vysoké prognózy stoja na optimistickom raste miezd a ekonomiky.
Dôchodková prognóza môže mladým Slovákom priniesť veľmi príjemné čítanie. Niektorí ľudia vo veku okolo 20 až 30 rokov v nej vidia budúci dôchodok vo výške niekoľkých tisíc eur mesačne. Na papieri to vyzerá ako veľký posun k pohodlnému životu na penzii. Realita slovenských verejných financií však naznačuje, že podobné čísla treba brať s veľkou rezervou. Upozorňuje na to Finax.
Sociálna poisťovňa posiela ľuďom odhady budúcich dôchodkov podľa platných pravidiel. Pri mladých poistencoch však výpočet nepracuje iba s tým, koľko už odpracovali a koľko odviedli do systému. Model ráta aj s tým, že ich príjmy budú v ďalších desaťročiach rásť. Zohľadňuje tiež infláciu, rast miezd a vývoj ekonomiky.
Práve preto môžu mladí ľudia vidieť v prognóze sumy, ktoré pôsobia až prekvapivo. Absolvent s krátkou pracovnou históriou alebo človek, ktorý počas štúdia iba brigádoval, môže dostať odhad penzie v tisícoch eur. Takýto údaj však neznamená, že štát mu takúto sumu garantuje.
Vysoká suma neznamená automaticky bohatý dôchodok
Pri dôchodkovej prognóze treba sledovať nielen výslednú sumu, ale aj jej hodnotu v čase. Dôchodok vo výške niekoľkých tisíc eur môže o desiatky rokov znamenať úplne inú kúpnu silu než dnes. Ceny, mzdy aj životné náklady sa dovtedy výrazne zmenia.
Dôležitejší údaj predstavuje to, akú časť budúcej mzdy má dôchodok nahradiť. Ak penzia dosiahne napríklad 40 percent hrubého príjmu, nejde o luxusný príjem. Ide skôr o čiastočnú náhradu platu, na ktorú si človek bude musieť zvyknúť.
Problém vzniká aj preto, že Slovensko už dnes bojuje s financovaním dôchodkov. Priemerné penzie síce nedosahujú ani zďaleka úroveň, ktorú mladým ľuďom ukazujú niektoré prognózy, no štát aj tak potrebuje na ich vyplácanie veľké peniaze z rozpočtu. Odvody pracujúcich nestačia na všetky výdavky systému.
Dôchodkový vek sa posúva: Koľko rokov ešte budete musieť pracovať?
Dôchodkový systém tlačí demografia aj dlh
Slovensko starne. Počet dôchodcov rastie a mladších pracujúcich ľudí nepribúda takým tempom, aby systém fungoval bez problémov. Menej narodených detí dnes znamená menej platcov odvodov v budúcnosti. Tento vývoj vytvára tlak, ktorý sa bude v ďalších rokoch zvyšovať.
Verejné financie zároveň zaťažuje rastúci dlh. Ak štát míňa viac, než dokáže dlhodobo pokryť príjmami, budúce vlády budú musieť hľadať riešenia. Môžu zvyšovať dane a odvody, obmedzovať výdavky alebo meniť pravidlá dôchodkového systému.
Práve tu vzniká rozpor medzi optimistickými prognózami a stavom krajiny. Na jednej strane mladí ľudia vidia odhad vysokého dôchodku. Na druhej strane Slovensko rieši otázku, ako udržať systém, ktorý má problém už dnes.
Grécko ukazuje riziko príliš štedrých sľubov
Varovný príklad ponúka Grécko. Krajina roky fungovala so štedrými dôchodkovými pravidlami a vysokými sľubmi. Keď však prišla dlhová kríza, vláda musela penzie znižovať a pravidlá výrazne sprísniť.
Podobný scenár nikto nechce zažiť. Aj preto by ste nemali čítať dôchodkovú prognózu ako istotu, ale skôr ako orientačný výpočet. Číslo v dokumente vychádza z dnešných pravidiel a z predpokladov, ktoré sa môžu v budúcnosti zmeniť.
Loading ...Spoliehať sa iba na štát nestačí
Ak chcete mať na dôchodku vyšší príjem, samotná prognóza vám ho nezabezpečí. Väčšiu istotu prináša kombinácia viacerých zdrojov. Prvý pilier môže tvoriť základ. Druhý pilier môže pomôcť tým, že časť odvodov smeruje na osobný účet sporiteľa. Vlastné úspory a dlhodobé investovanie môžu doplniť príjem, ktorý štát nezaručí.
Dôchodková prognóza preto môže poslúžiť ako upozornenie, nie ako dôvod na spokojnosť. Ukazuje možný vývoj podľa nastavených pravidiel, no nepozná budúce rozhodnutia politikov, stav ekonomiky ani osobnú kariéru každého človeka.
