“Zamýšľali ste sa niekedy, prečo sme aj v čase najväčšieho technického pokroku, prosperity a prebytku stále chudobní? Všetko to má na svedomí relatívne jednoduchý mechanizmus, ktorým úzka skupina ľudí presúva hodnotu preč od nás, obyčajných pracujúcich občanov. Sme neustále okrádaní systémom!”
Prvých dvadsať rokov tohto tisícročia je doslova preplnených krízami. Na začiatku milénia praskla dotcom bubble a poslala svet do špirály recesie. O osem rokov neskôr prišla finančná kríza, ktorú odpálilo prasknutie hypotekárnej bubliny v USA. Tretia kríza začala v tomto roku a ako rozbuška tentokrát poslúžila príroda. Koronavirus spôsobil uzavretie najväčších svetových ekonomických centier a nastala ďalšia celosvetová recesia. Bohatí sa toho okamžite chytili a krásne na tejto kríze zarábajú. Ale ako? Predajom rúšok? Kdeže! Finančnými machináciami, ktoré vraj majú zachrániť ekonomiku.
Toto je iba prvá časť série článkov v ktorej vysvetlíme mechanizmus umožňujúci prelievanie bohatstva od ľudí ktorí tvoria hodnotu k ľuďom, ktorí vlastnia celý finančný systém. Tento mechanizmus najlepšie funguje počas krízy, kedy nastáva najväčší presun hodnoty smerom k bohatým. V školách nás to neučia pretože nechcú, aby sme o tom vedeli. Preto sa musíme vzdelať sami.
Sledujte nás na facebooku, aby ste vedeli čo sa naozaj deje vo svete a aby ste nezmeškali ďalšie časti tohto seriálu. Dnes začneme základnou teóriou, v ďalších častiach budeme pokračovať reálnymi príkladmi z histórie a z tejto krízy.
Obsah článku:
- Počas tejto krízy sa tlačia tisícky miliárd ktoré všetci splatíme infláciou
- Ako centrálne banky “zachraňujú ekonomiku” v čase krízy?
- Dopĺňanie likvidity – Záchrana bánk
- Záchrana akciových indexov
- Zadlžovanie vlády – Centrálna banka nakupuje dlhopisy svojej vlády
- Nekonečné úroky
- Najväčšia centrálna banka je súkromná inštitúcia!
- Koniec prvej časti
- Ako z toho von? Nebuďte závislí na fiat menách
- Kryptomeny ako divoká karta v tejto kríze
- Na záver krátky príklad z EÚ – Fond pomoci pandémiou postihnutým ekonomikám
Viete že: Slováci budú musieť bankám platiť úroky za držanie peňazí na účte! Ako sa tomu vyhnúť?
Počas tejto krízy sa tlačia tisícky miliárd dolárov a eur – splácať ich budeme infláciou po kríze
Každá nová kríza sa zdá byť brutálnejšia a na jej odvrátenie je potrebné tlačiť stále viac peňazí. Aspoň to tvrdia centrálne banky. FED od začiatku marca vytlačil viac než 8000 miliárd. ECB na pomoc ekonomike prisľúbila 750 miliárd a k nim teraz pribudlo ďalších 500. Čo sa však robí s týmito peniazmi? A ako sa vlastne zachraňuje ekonomika v kríze?
Existuje niekoľko metrík, ktorými sa určuje rast/pokles ekonomiky štátu. Medzi najdôležitejšie patrí HDP a hodnota akciového indexu. HDP je hodnota všetkých produktov vyrobených za dané časové obdobie a akciový index je v podstate fond, v ktorom sú akcie najväčších firiem daného štátu. V akciových indexoch majú obrovské investície banky. Tie majú počas krízy problém. Vtedy totiž indexy padajú (akcie firiem sa znehodnocujú) a banky prichádzajú o peniaze. Z ekonomiky sa tak v priebehu niekoľkých týždňov môžu vypariť bilióny dolárov a banky krachujú.
Samozrejme, v tomto článku všetko zjednodušujeme, aby boli tieto ekonomické princípy pochopiteľné a aby ste vedeli, ako nás všetkých počas krízy okrádajú.
Nepriamo to nedávno na CBS potvrdil aj šéf Fedu (americká centrálna banka) – Máme nekonečne veľa peňazí! – Hovorí šéf Fedu – Takto USA okrádajú celý svet
Ako centrálne banky “zachraňujú ekonomiku” v čase krízy?
Centrálne banky sa v prvom rade starajú o to, aby aj počas krízy fungoval finančný systém. Aby peniaze obyvateľov v bankách nezmizli a aby všetko fungovalo “tak ako má.” To je práca centrálnej banky. Udržať ilúziu, že ich peniaze majú stále rovnakú hodnotu.
Každá centrálna banka tak začne “zachraňovať” ekonomiku, a to hneď niekoľkými spôsobmi. Vybrali sme pre vás tri hlavné:
- Záchrana bánk – Dopĺňanie likvidity do trhu
- Záchrana akciových indexov – Investovanie do najbohatších firiem
- Zadlžovanie vlád – vyrovnávanie vládnych rozpočtov kvôli klesajúcemu HDP
Dopĺňanie likvidity – Záchrana bánk
Počas krízy klesajú akciové indexy. Ako sme spomínali, klasické banky majú v týchto indexoch takmer všetky svoje peniaze. Zarábajú tak v čase ekonomickej prosperity (a zisky si nechávajú pre seba – znova ich reinvestujú, pretože indexy stále stúpajú).
Banky majú v indexoch otvorené pozície na obrovskú páku. To znamená, že pohyby akciových indexov na ne majú obrovský dopad. Ak si otvoríte pozície o 10x pákou, rast hodnoty indexu o 1% vám prinesie 10% zisk. Pokles hodnoty indexu o 1% prinesie 10% straty. Banky používajú obrovské páky. V čase pádu indexov sa ich pozície začínajú likvidovať. Centrálna banka teda vytlačí inflačné peniaze, ktoré pošle ostatným bankám v krajine, aby neskrachovali.
Doplní tak likviditu do trhu.
A teraz trochu jednoduchšie
Aby sme to zrekapitulovali, banky v čase prosperity na indexoch zarábajú obrovské peniaze (z ktorých nám nič nedajú napriek tomu, že používajú NAŠE peniaze). Vklady svojich klientov používajú na investície do indexov, ktoré tak rastú. Mizivé percento svojich ziskov potom prerozdelia medzi klientov aby ich úspory príliš nelikvidovala inflácia a zvyšok si nechajú pre seba.
V čase krízy však indexy klesajú a centrálna banka ich zachráni inflačnými peniazmi. Hodnota samotných peňazí preto počas krízy a po nej prudko klesá. My, obyčajní ľudia, ktorí s tým nemajú nič spoločné, tak strácame časť svojich úspor a naše výplaty klesajú, pretože všetko okolo nás je zrazu drahšie.
Záchranu bánk zaplatia pracujúci ľudia infláciou
Záchrana akciových indexov
Doplnenie likvidity do trhu však nestačí. Centrálne banky tiež zaisťujú, aby príliš neklesli akciové indexy. AK sa By sa totiž prepadli pod kritickú hodnotu, záchrana bánk by nefungovala a najbohatší ľudia v krajine by začali reptať (ich firmy by krachovali).
Centrálne banky tak v čase krízy vo veľkom investujú do najväčších korporácií, ktoré vlastnia najbohatší a najmocnejší ľudia v krajine a majú najväčší podiel na raste / poklese akciových indexov. Centrálna banka však sama o sebe negeneruje hodnotu – nezarába peniaze. Všetko si tlačí, čím spôsobuje infláciu. Najväčšie firmy tak počas krízy napriek klesajúcim predajom a prepúšťaniu prosperujú.
Chcete dôkaz? Stačí sa pozrieť na hodnotu akcií najväčších amerických Firiem. Akcie Applu, Microsoftu či Amazonu sa napriek výraznému poklesu predajov držia podozrivo vysoko.
Tieto “investície” centrálnej banky zaplatia pracujúci ľudia infláciou. Po kríze im v podstate klesnú výplaty, pretože všetko okolo nich zdražie. Sú okradnutí infláciou. V posledných rokoch však zdražujú hlavne nehnuteľnosti. Normálny človek si tak už nemôže dovoliť vlastné bývanei bez dlhov na polku života.
USA chcú vytlačiť ešte $4,5 bilióna! Znehodnotia úspory celého sveta, aby sa mohli „zotaviť”
Zadlžovanie vlády – Centrálna banka nakupuje dlhopisy svojej vlády
Tretím a zároveň najhnusnejším spôsobom, ako bohatí zarábajú na kríze je zadlžovanie vlád centrálnymi bankami. Vláda počas krízy nemá kvôli klesajúcemu DPH vyrovnaný rozpočet. Menej sa vyrába, rastie nezamestnanosť a vláda tak získava menej peňazí z daní. Musí si teda požičať a centrálna banka jej s radosťou požičia. Vytlačí inflačné peniaze, ktorými nakúpi vládne dlhopisy.
Daňoví poplatníci za zadĺženie vlády platia hneď dvakrát. Prvýkrát infláciou a druhýkrát pri samotnom splatení dlhu. Centrálna banka svojej totiž vláde peniaze nepožičia len tak. Požičia jej NA ÚROK!
Americká vláda sa počas krízy zamotala hlboko do tohto začarovaného kruhu dlhov a úrokov. Na boj proti koronavirusu si od FED-u požičiava bilión mesačne! Americká vláda si v treťom kvartáli požičala $3000 miliárd. V roku 2021 to plánuje zvýšiť na 4500 miliárd.
Nekonečné úroky
Ak sa nad tým zamyslíte, tento úrok nie je možné nijakým spôsobom splatiť, pretože neexistuje v obehu na to nie je dostatok peňazí. Ak by vláda z obehu stiahla všetky peniaze, nemala by dosť na splatenie svojho dlhu. Musí si tak znova požičať… uhádli ste, od centrálnej banky. Ktorá s radosťou požičia zo svojho bezodného účtu, vládu tak ešte viac zadĺži a spôsobí ďalšiu infláciu. To sa deje počas krízy, aj počas období ekonomickej prosperity.
Čím väčší má vláda dlh tým viac úrokov musí platiť a tým viac si musí požičiavať od centrálnej banky. Tým viac sú obyčajní ľudia postihnutí infláciou a tým viac ich musí vláda daniť.
Najväčšia centrálna banka je súkromná inštitúcia!
A teraz sa dostávame k zlatému klincu celého tohto finančného podvodu. Najväčšia a najmocnejšia centrálna banka – americký FED – je v súkromných rukách. Nejde o vládnu inštitúciu. Napriek tomu iba FED má právo tlačiť nové doláre.
Dolár je svetová rezervná mena. V zásobe ju musí mať každá centrálna banka na svete. Dolármi (a v súčasnosti už čiastočne aj eurami) sa čiastočne kryjú všetky peniaze na svete. USA tak majú prsty doslova všade. Presne tak dobili celý svet a presne tak nás neustále okrádajú.
Ako funguje FED? Krásne je to spracované v tomto videu:
(článok pokračuje pod odkazom)
https://kryptomagazin.sk/fed-najvacsi-podvodnici-na-svete-sukromna-firma-s-vyhradnym-pravom-tlacit-dolare/
Koniec prvej časti
Toto je už koniec prvej časti nášho seriálu v ktorom vám ozrejmíme, ako nás bohatí a mocní tvorcovia tohto finančno-ekonomického systému okrádajú (nie len) počas krízy a prečo sme všetci aj v čase obrovského technologického pokroku, prosperity a prebytku stále chudobní, zatiaľ čo úzka skupina ľudí bohatne.
V školách to neučia, pretože nechcú, aby sme vedeli, ako neskutočne nás ojebávajú. Nenechajte sa oklamať a podniknite kroky k tomu, aby ste neboli závislí na fiat menách. A to hlavne v čase krízy a v prvých rokoch po kríze, kedy brutálne rastie deficit a inflácia.
Ako z toho von? Nebuďte závislí na fiat menách
Presuňte väčšinu svojich úspor do takzvaných bezpečných prístavov pre investorov. Ideálne do tých, ktoré nie sú závislé na vláde či centrálnej banke. Skvelými držiteľmi hodnoty sú drahé kovy. My sme pre vás porovnali rastový potenciál zlata a striebra. Ktorý z týchto kovov je lepšou investíciou v tejto kríze?
Kryptomeny ako divoká karta v tejto kríze
Divokou kartou v tejto kríze sú kryptomeny. Nikto vlastne nevie, ako zareagujú. Bitcoin nedávno prešiel udalosťou známou ako halving, počas ktorej sa jeho inflácia znížila na polovicu. Mnoho ľudí kryptomeny považuje za podvod, pretože v roku 2017 sa na tomto trhu vytvorila bublina.
Tá však v roku 2018 praskla a veľa ľudí potom na digitálnych menách prerobilo. Od tej doby však Wall Street a miliardári kryptomeny hromadne skupujú a počas tejto krízy sa prílev peňazí do trhu podstatne zrýchlil. Situáciu na trhu sme vysvetlili v tomto článku:
7 dôvodov, prečo je teraz veľmi dôležité vlastniť Bitcoin
Kryptomeny môžete bezpečne a bez zbytočných poplatkov nakupovať na burze Coinbase Pro. Pripravili sme pre vás návod na používanie tejto burzy.
Verzia pre desktop:
https://kryptomagazin.sk/coinbase/
Mobilná verzia:
