Slovensko starne rýchlejšie než celá EÚ: Na trhu práce tikajú demografické hodiny

Slovenské mzdy vstúpili do roka 2026 rýchlejšie, než čakali analytici ministerstva financií — pripísali si 6,1 %. Za dobrou správou sa však skrýva trend, ktorý môže trh práce v najbližšej dekáde zmeniť od základov: starnutie pracovnej sily. Slovensko patrí k najrýchlejšie starnúcim ekonomikám EÚ a každý jedenásty zamestnaný má už viac ako 60 rokov.

Vyplýva to z najnovšej analýzy Inštitútu finančnej politiky, podľa ktorej rekordne vysokú participáciu na trhu práce ťahajú v posledných rokoch najmä staršie ročníky.

Valorizácie ťahali verejný sektor, stavebníctvu chýbajú ľudia

Rast miezd ťahal predovšetkým verejný sektor, ktorý opäť predbehol súkromný. Najviac pridalo školstvo (+14,5 %) vďaka štedrej valorizácii z vlaňajšieho septembra a januára, výrazne si polepšilo aj zdravotníctvo, kde mzdy potiahol platový automat a stabilizačný príspevok pre sestry a sociálnych pracovníkov. Vo zvyšku verejného sektora pre chýbajúcu valorizáciu dynamika nepresiahla 3 %, súkromná sféra pridala 5,4 %.

Najvýraznejšie zrýchlenie pocítili zamestnanci v stavebníctve, ktoré dlhodobo patrí k najslabšie plateným odvetviam. Až tretina stavebných firiem pritom hlási, že ju vo výrobe brzdí viac než slabnúci dopyt chýbajúca pracovná sila. Službám zasa pomohlo rekordné zvýšenie minimálnej mzdy na 915 eur, z ktorého ťažili najmä doprava, skladovanie, ubytovanie a stravovanie.

Starnutie pracovnej sily: Slovensko patrí k najrýchlejším v EÚ

Druhá časť analýzy IFP je menej optimistická. Mediánový vek sa na Slovensku spolu s Cyprom zvýšil za poslednú dekádu najviac spomedzi všetkých krajín EÚ. Starnutie populácie sa premieta aj do zloženia pracovnej sily. Rekordnú participáciu ťahajú najmä staršie ročníky — aj vďaka opätovnému naviazaniu dôchodkového veku na strednú dĺžku života.

Ľudia nad 60 rokov prispeli v posledných piatich rokoch k rastu pracovnej sily približne rovnakým dielom ako celá populácia vo veku 15 – 59 rokov. A to aj napriek vlne predčasných dôchodkov v rokoch 2023 až 2025. V zapojení šesťdesiatnikov do práce však Slovensko stále zaostáva za priemerom EÚ. Dôvodom je najmä nižší počet rokov prežitých v zdraví a nízka flexibilita trhu práce, predovšetkým malý podiel čiastočných úväzkov.

Kde pracujú slovenskí šesťdesiatnici

Najvyšší podiel starších pracujúcich majú sektory nehnuteľností, administratívy a zdravotníctva — ľudia po šesťdesiatke tam tvoria približne každého šiesteho zamestnanca. Na opačnom konci stojí ubytovanie a stravovanie s podielom 4,5 % — práca v gastre býva pre staršie ročníky fyzicky náročnejšia. Málo starších zamestnancov má aj finančníctvo, kde rýchla digitalizácia a nástup umelej inteligencie zvyšujú nároky na priebežné rozširovanie zručností.

Najrýchlejšie za uplynulú dekádu zostarli odvetvia energetiky a administratívy. Možným vysvetlením podľa IFP je, že zamestnanci v týchto sektoroch zotrvávajú dlhodobo a prílev mladších je nízky.

Prečo starnutie pracovnej sily ohrozí verejné financie

Podpora zamestnávania starších ľudí bude podľa analytikov kľúčová, pretože starnutie populácie zvýši tlak na verejné financie aj trh práce. Na jedného dôchodcu bude pripadať čoraz menej ľudí v produktívnom veku. O to dôležitejšie bude udržať v práci tých, ktorí môžu a chcú — flexibilnejšími úväzkami aj lepšou zdravotnou prevenciou. Každý rok, o ktorý starší zamestnanec odíde z trhu práce skôr, znamená pre štát dvojitú stratu: vyššie výdavky na dôchodok a nižšie odvody.

Skúsenosti starších zamestnancov pritom ekonomika potrebuje najmä tam, kde dlhodobo chýbajú ľudia — v zdravotníctve či verejnej sfére, kam smeruje veľká časť pracujúcich šesťdesiatnikov.

Čo príde ďalej

Demografický trend je istota: podiel pracujúcich nad 60 rokov bude ďalej rásť a s ním aj tlak na flexibilnejšie formy práce. Otázkou zostáva, či slovenský trh práce stihne starším zamestnancom prispôsobiť podmienky — od čiastočných úväzkov až po prevenciu, ktorá predĺži roky prežité v zdraví.

Záver

Rast miezd je dobrá správa pre peňaženky, no skutočný príbeh slovenského trhu práce sa píše inde. Ekonomika, ktorá patrí k najrýchlejšie starnúcim v EÚ a zároveň drží šesťdesiatnikov mimo práce častejšie než zvyšok Únie, si zahráva s vlastnou budúcnosťou — a žiadna valorizácia tento účet nezaplatí.