- Transparentné mzdy platia od 7. júna 2026 .
- Rozdiel najmenej 5 % spúšťa povinný audit odmeňovania.
- Firmám hrozia pokuty až do 100 000 eur.
Slovensko vstupuje do novej éry odmeňovania. Už v nedeľu 7. júna 2026 nadobúda účinnosť zákon č. 76/2026 Z. z. o rovnakom odmeňovaní mužov a žien, ktorý zavádza transparentné mzdy a firmám prikazuje odkryť karty: mzdové rozpätie budú musieť uchádzačom oznámiť ešte pred pohovorom, zamestnanci získajú právo na informácie o priemerných platoch kolegov a doložky o mlčanlivosti o mzde sa stávajú neplatnými.
Zákon, ktorý Národná rada SR schválila 15. apríla 2026 hlasmi 123 poslancov, transponuje európsku smernicu (EÚ) 2023/970 o transparentnosti odmeňovania. O pripravovanom povinnom „rentgene” firemných platov sme písali už v decembri 2025 — teraz je legislatíva definitívne na svete a firmám sa začína krátiť čas.
Transparentné mzdy v praxi: čo sa od 7. júna mení
Prvé povinnosti pocítia zamestnávatelia okamžite pri nábore. Pracovné inzeráty a názvy pozícií musia byť formulované rodovo neutrálne a zamestnávateľ musí uchádzačovi oznámiť nástupnú mzdu alebo mzdové rozpätie ešte pred pohovorom — plat v inzeráte alebo v pozvánke na pohovor tak prestáva byť dobrovoľným bonusom. Zároveň platí zákaz pýtať sa kandidáta na výšku platu u súčasného či predchádzajúceho zamestnávateľa — práve cez túto otázku sa totiž platová nerovnosť doteraz prenášala z firmy do firmy.
Najnáročnejšia úloha však firmy ešte len čaká. Do 31. júla 2026 musí každý zamestnávateľ bez ohľadu na veľkosť zaviesť transparentné štruktúry odmeňovania postavené na objektívnych kritériách, akými sú zložitosť, zodpovednosť, namáhavosť či pracovné podmienky. Ako upozorňuje poradenská spoločnosť Grant Thornton, ide o strategicky najnáročnejší krok celej implementácie — kritériá musia byť založené na faktoch, nie na stereotypoch, a firmy ich musia dohodnúť so zástupcami zamestnancov, ak u nich pôsobia. Zamestnávatelia s menej ako 50 zamestnancami majú jedinú úľavu: nemusia zamestnancom sprístupniť kritériá zvyšovania odmien.
Zamestnanci zároveň získavajú zákonné právo vyžiadať si informácie o úrovni vlastnej odmeny aj o priemernej úrovni miezd kolegov, ktorí vykonávajú rovnakú alebo porovnateľnú prácu, v členení podľa pohlavia. Zamestnávateľ musí odpovedať do dvoch mesiacov a prvýkrát tieto údaje poskytne za rok 2027 — ide o samostatné právo každého zamestnanca, nezávislé od hromadných správ, ktoré budú väčšie firmy posielať štátu. Akékoľvek zmluvné doložky, ktoré zamestnancom zakazujú hovoriť o vlastnej mzde, sú po novom neplatné.
Vykazovanie, 5-percentná hranica a audit odmeňovania
Firmy so 100 a viac zamestnancami čaká povinné reportovanie rozdielov v odmeňovaní ministerstvu práce. Zamestnávatelia s 250 a viac zamestnancami budú správu podávať každoročne, firmy so 100 až 249 zamestnancami raz za tri roky. Prvú správu odovzdajú podniky od 150 zamestnancov do 7. júna 2027, firmy so 100 až 149 zamestnancami až do 7. júna 2031. Podľa registra Štatistického úradu SR pôsobilo ku koncu roka 2025 na Slovensku 849 subjektov s 250 a viac zamestnancami, ktorých sa tak dotkne každoročná reportovacia povinnosť.
Prehlaď dôležitých termínov. Zdroj: kryptomagazin.sk
Kľúčovým číslom celého zákona je päť percent. Ak správa odhalí rozdiel v odmeňovaní mužov a žien vo výške najmenej 5 %, ktorý firma nedokáže odôvodniť objektívnymi a rodovo neutrálnymi kritériami a neodstráni ho do šiestich mesiacov, musí vykonať spoločné posúdenie odmeňovania so zástupcami zamestnancov — a nerovnosti napraviť.
V súdnom spore o platovú diskrimináciu už nebude musieť zamestnanec dokazovať, že je diskriminovaný — dôkazné bremeno sa prenáša na zamestnávateľa. Firma musí preukázať, že mzdové rozdiely stoja na férových a neutrálnych kritériách. Ak zamestnávateľ nepreukáže, že k diskriminácii nedošlo, zamestnanec má právo na plnú náhradu bez hornej hranice vrátane ušlej mzdy, prémií aj nemajetkovej ujmy, a to v trojročnej premlčacej lehote. Za nesplnenie oznamovacích povinností hrozí pokuta od 4 000 do 8 000 eur, inšpektorát práce však môže podľa ministerstva práce za porušenie zákona uložiť pokutu až do 100 000 eur.
Prečo na tom záleží: rozdiel v platoch mužov a žien je na Slovensku šiesty najvyšší v EÚ
Podľa údajov Eurostatu dosahoval rozdiel v hrubých hodinových zárobkoch mužov a žien — takzvaný gender pay gap — na Slovensku v roku 2024 úroveň 15,7 %, kým priemer EÚ bol 11,1 %. Horšie je na tom už len päť krajín: Estónsko, Česko, Rakúsko, Maďarsko a Fínsko.
V prepočte na mesačné mzdy je rozdiel ešte výraznejší: podľa analytickej spoločnosti Trexima zarábali ženy v prvom štvrťroku 2025 v priemere o 365 eur v hrubom mesačne menej ako muži, čo predstavuje rozdiel 18,7 %. Ako sme písali v analýze o tom, že Slovenky pracujú symbolicky dva mesiace v roku zadarmo, rozdiel sa premieta do celého pracovného života — a najväčšia priepasť vzniká po návrate z materskej.
Vývoj rodového rozdielu. Zdroj: kryptomagazin.sk
Čo hovoria odborníci: historický míľnik aj zbytočná byrokracia
„Som rád, že sa po dlhých rokoch podarilo zrovnoprávniť odmeňovanie mužov a žien za rovnakú prácu na rovnakej pozícii alebo za prácu rovnakej hodnoty.” — Erik Tomáš, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Zamestnávatelia však nadšenie ministra nezdieľajú. Hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filová pre TASR uviedla, že „implementácia smernice o transparentnosti v odmeňovaní predstavuje presný opak toho, čo reálne potrebujeme” — kapacity firiem sa podľa nej sústredia na formálne vypĺňanie výkazov, ktoré nemusia zohľadňovať špecifiká profesií ani individuálnu pridanú hodnotu. Republiková únia zamestnávateľov zasa pripomína, že rovnaké odmeňovanie už dnes garantuje Zákonník práce aj antidiskriminačný zákon, a problémom je najmä administratíva. Zákon v parlamente nepodporili SaS a KDH, ktoré argumentovali práve zvýšenou záťažou pre firmy. Odbory však namietajú, že papierová garancia nestačí — podľa viceprezidenta KOZ SR Františka Gajdoša je rovnosť odmeňovania v praxi „stále len akousi vysnenou, bájnou chimérou”.
Kritika pritom prichádza aj z opačnej strany: vyše 50 právnikov vrátane bývalej verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej v apríli varovalo, že návrh zákona v niektorých bodoch zužuje rozsah ochrany, ktorý už dnes garantuje existujúca legislatíva.
Čo príde ďalej
Najbližšie týždne budú pre firmy kľúčové. Ministerstvo práce má do 30. júna 2026 zverejniť analytické nástroje a metodiky, ktoré majú zamestnávateľom pomôcť s hodnotením pracovných pozícií. Do 31. júla 2026 musia mať všetky firmy zavedené štruktúry odmeňovania a najväčší zamestnávatelia by už teraz mali zbierať mzdové dáta — prvé správy o odmeňovaní za obdobie od augusta 2026 putujú na ministerstvo do 7. júna 2027. Personalisti sa zhodujú, že firmám, ktoré s prípravou nezačali, sa čas rýchlo kráti: interný mzdový audit a kategorizácia pozícií podľa rodovo neutrálnych kritérií trvajú mesiace, nie týždne. Pre zamestnávateľov ide pritom o ďalšiu mzdovú povinnosť v roku, ktorý priniesol aj vyššiu minimálnu mzdu.
Záver
Či už nový zákon vnímate ako historický krok k spravodlivosti, alebo ako ďalšiu vrstvu byrokracie, jedno je isté: tabu okolo platov na Slovensku končí. Otázka „koľko zarábaš?” prestáva byť spoločensky nevhodná — a stáva sa zákonným právom. Firmy, ktoré transparentnosť premenia na konkurenčnú výhodu pri nábore, môžu na novej ére paradoxne zarobiť viac, než ich bude stáť jej zavedenie.
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Musí byť plat uvedený v pracovnom inzeráte?
Od 7. júna 2026 musí zamestnávateľ informovať uchádzača o nástupnej mzde alebo o rozpätí odmeny ešte pred pohovorom — povinnosť je splnená, ak je údaj priamo v zverejnenom inzeráte. Zároveň sa vás nesmie pýtať na výšku platu u súčasného ani predchádzajúceho zamestnávateľa.
- Dozviem sa, koľko zarábajú kolegovia?
Áno, čiastočne. Máte právo vyžiadať si informáciu o priemernej úrovni odmien kolegov, ktorí vykonávajú rovnakú alebo porovnateľnú prácu, v členení podľa pohlavia. Zamestnávateľ musí odpovedať do dvoch mesiacov, prvýkrát za rok 2027. Konkrétny plat konkrétneho kolegu sa však nedozviete — údaje sa poskytujú tak, aby sa z nich nedala určiť odmena jednotlivca.
- Čo hrozí firme, ktorá zákon nedodrží?
Za nesplnenie oznamovacích povinností hrozí pokuta od 4 000 do 8 000 eur, podľa ministerstva práce môže inšpektorát práce uložiť pokutu až do 100 000 eur. Pri neodôvodnenom rozdiele v odmeňovaní vo výške najmenej 5 % musí firma vykonať spoločné posúdenie odmeňovania a v prípadnom súdnom spore nesie dôkazné bremeno — zamestnanec má nárok na plnú náhradu bez hornej hranice.
