Štátny dlh – čo to je a prečo sa ho netreba báť
“Proces, ktorým banky vytvárajú peniaze je tak jednoduchý, že ho mozog odmieta.”
John Kenneth Galbath – ekonóm
“Zo všetkých vynálezov na klamanie pracujúcich ľudí, žiadny nebol efektívnejší než, papierové peniaze.”
Daniel Webster
“Fiat peniaze sú dôvodom inflácie a množstvo, ktoré ľudia stratia v kúpnej sile je množstvo, ktoré od nich bolo odobrané a presunuté vláde.”
G. Edward Griffin
Fiat peniaze sú zlé! Je to pyramída, nástroj, ktorým bohatí odoberajú ťažko zarobené bankovky chudobným! Všetci sa rýchlo ukryme do krypto, kým nie je neskoro!
Hm, asi tak pôsobí 80% “náborových článkov” s Bitcoin tematikou. Nikto už dnes (snáď) nepochybuje o tom, že kryptomeny majú potenciál. Počas rokov si dokázali udržať svoje deflačné vlastnosti, sú bezpečné, rýchle, neregulované… O ich výhodách si môžete prečítať náš článok. Dnes sa pozrieme na zúbok “fiatu”
Súčasný finančný systém je neuveriteľne komplikovaný. Pochopiť aspoň základnú myšlienku frakčných rezerv, význam štátneho dlhu, tlačenia peňazí, inflácie a ďalších pojmov, ktorými bankári “vládnu” nad nami, pracujúcimi si vyžaduje poriadnu dávku premýšľania a otvorenú myseľ.
Môže vás zaujímať: Nový fiškálny stimul sa blíži, pomôže to kapitálovým trhom?
Ako to bolo v stredoveku?
Poďme na to. Prenesme sa na chvíľu do stredoveku. Do doby temna, kráľov a hradov.
Stredoveký systém riadenia štátu bol relatívne jednoduchý. Na jeho vrchole stál kráľ. Ten si žil vo veľkom hrade, na hlave mal korunu z diamantov a pod sebou státisíce pracujúcich ľudí. Tí chceli jedno – prežiť. V tej dobe už ľudstvo vyrástlo z výmenného odchodu. Každé kráľovstvo malo vlastnú menu. Platilo sa zlatými a striebornými mincami. Drahé kovy boli vzácne, bolo ich obmedzené množstvo, nedali sa sfalšovať… Stredoveká spoločnosť mala ideálne platidlo! Nebolo príliš komplikované, dalo sa jednoducho prenášať a nedosiahla naň inflácia.
Finančný systém vtedy fungoval nasledovne. Kráľ mal na začiatku roka (po zdanení poddaných) veľa peňazí, obyčajní pracujúci boli na mizine. Panovník teda poddaných najal, aby mu postavili nový hrad, pripravili excentrické oslavy, vyrobili zbrane pre armádu… Ľudia na oplátku dostali štátnu menu. Tú použili na nákup potravín, oblečenia alebo dreva na zimu. Na konci roka ich panovník opäť zdanil. Dôvod? Poddaní si nesmú usporiť peniaze, inak nebudú chcieť pracovať a ekonomika sa zrúti.
Systém fungoval dobre. Panovník si prišiel na svoje a obyčajní ľudia prežili. Ak otvoríte knihu dejepisu, iste vás zarazí, na akej vysokej nohe žila vtedajšia vrchnosť. Podobné kráľovstvo v dnešnom svete by míňalo na svojho panovníka miliardy dolárov (Severná Kórea). Je však potrebné uvedomiť si, že práve kráľ udržoval ekonomiku v chode. Nešlo predsa o to, aby sa poddaní mali dobre, ale aby pracovali. Aby sa krajina mohla ubrániť proti votrelcom, aby mohla ovládať dôležité obchodné cesty, aby sa obrobili štátne polia, aby sa doplnili rezervy obilia pre prípad, že ďalšie leto nenaprší… Jednoducho, aby všetko fungovalo.
Panovník na fungovanie krajiny a za svoj exces zaplatil vyzbieranými daňami. Ľuďom za ich prácu zaplatil štátnou menou. Oni si ju medzi sebou vymieňali, no po dvanástich mesiacoch bolo všetko opäť v štátnej pokladnici a celý cyklus začal odznova.
Peniaze sú spôsob, akým vodcovia donútili ľudí pracovať. Chceš zlato? Makaj. To sa až dodnes nezmenilo. Až na to, že dnes dostaneme papieriky alebo číslo na účte.
Príbeh Veľkej hospodárskej krízy – Ako chamtivosť rozbila ekonomiku a začala Druhú Svetovú Vojnu
Od kráľa k demokracii
Stredoveký systém bol jednoduchý. Vymeňme však zvrchovaného panovníka za demokraticky volenú vládu a všetko sa nám poriadne skomplikuje. Všetko štátne vlastne patrí ľuďom. Zrazu si každý chce sporiť, niečo mesačne odložiť na nové auto, byt či televíziu (alebo ďalší Bitcoin). Vládni predstavitelia, ktorí by chceli pracujúcich každý rok obrať o všetko, by si svoju pozíciu veľmi dlho neudržali.
Prečo by mala demokratická vláda minúť toľko peňazí, koľko vyzbiera na daniach? Prečo by mali občania demokratického štátu strpieť zákony, ktoré ich raz za rok ožobračia? Prečo by vláda nemala každý rok vytvoriť viac meny, než koľko plánuje vyzbierať? Ak to spraví, občania budú schopní niečo ušetriť a zväčšiť tak obchod medzi sebou.
Začalo byť logické, aby suverénna demokracia operovala s udržateľným deficitom (štátnym dlhom) – množstvom peňazí, ktoré presiahnu čiastku vybranú na daniach. Financie, ktorá štát potrebuje na svoj chod, ale nevzal ich svojim občanov vo forme daní. Deficit je teda presne rovný súkromnému bohatstvu občanov danej krajiny.
Inak povedané, vláda na daniach vyberie menej, než koľko plánuje minúť. Zvyšok si požičia od bánk a teda nepriamo od samotných občanov, ktorí majú v bankách uložené peniaze.
Peniaze a zlato
Teraz si ešte predstavte, že vo svete je veľa štátov, ktorí si peniaze (vo forme zlata) požičiavajú aj medzi sebou a budete mať celkom slušnú predstavu o fungovaní finančného systému pred cca 50 rokmi… Keď sme ešte bežali na zlatom štandarde.
Niekde som počul nasledujúcu otázku:
“Ak sú všetky krajiny sveta zadĺžené, tak komu tie peniaze vlastne dĺžia?”
Nuž… občanom. Komu inému?
Skvelé, takže všetko funguje. Vláda za začiatku roka od ľudí vyzbiera dane, niečo si požićia a môže pokračovať v stavaní škôl, nemocníc, ciest… Nemôže vytvoriť nové peniaze, pretože to by musela zväčšiť svoju zásobu zlata. Od občanov si požičia časť ich peňazí. Občania sú šťastní, pretože vláda im za to platí úroky.
Všetko funguje, paráda. Um… Alebo nie? V tejto rovnici je jeden problém. Daň za spokojných občanov s úsporami je rastúci Štátny dlh. Vzhľadom na to, že peniaze sú kryté zlatom a nestrácajú svoju hodnotu, je to problém. Čo sa stane, až Štátny dlh prevýši množstvo zlata vo vládnych trezoroch?
Niečo podobné sa v roku 1971 stalo USA. Prezident Richard Nixon vtedy našiel jednoduché riešenie. Podpísal zákon, podľa ktorého dolár opustil zlatý štandard. Stala sa z neho fiat mena, tzn. peniaze ktoré majú hodnotu iba preto, že sa na tom všetci dohodli.
Nezmenil sa však systém, ktorý fungoval na zlate. Vláda aj naďalej zbierala dane a od občanov si každý rok požičala peniaze, aby mohla pokračovať vo svojich aktivitách. Prečo? Pretože ľudia chcú požičať vláde peniaze. Majú za to úroky. A tak sa úspory občanov aj naďalej zvyšovali a ekonomika rástla.
(To je celkom divné, či nie? Celý svet opustil peňažný systém, na ktorom fungoval celé tisícročia, ale nechal si staré návyky. To zaváňa riadnym prúserom.)
Každopádne…
Nebezpečenstvá fiat peňazí a demokracie
Ľudia nehlasovali za opustenie zlatého štandardu a po prechode na fiat sa nezmenil ich pohľad na peniaze. V ich hlavách tak vznikol podivný problém, ktorý zdanlivo nemá riešenie:
“Vláda si požičala toľko peňazí, že už nevládze splácať úroky a preto si musí požičať ešte viac. A viac a viac a viac… Zatiaľ čo občania bohatnú, vytvárajú si obrovské firmy a kupujú súkromné tryskáče, celá krajina, na prvý pohľad, beznádejne padla do dlhov.”
Položme si však otázku. Prečo si vláda aj naďalej požičiava peniaze od občanov? Pretože je to pre nich výhodné. Získajú tak úroky!
V takýchto podmienkach vznikajú skupiny ľudí, ktorí hlásajú iracionálne riešenia tohto iracionálneho problému. Jediný spôsob, ako (podľa nich) znížiť štátny dlh, je dramaticky znížiť míňanie peňazí. A dôvod? Štátny dlh a deficit je neudržateľný!
Po prvé, vec, ktorú voláme deficit, sú očividne iba peniaze, ktoré vláda minula, ale nevyzbierala z daní. Inými slovami, sú to úspory, ktoré občania nazhromaždili a použili na rozvoj svojej súkromnej ekonomiky. Peniaze, ktorá im nechala vláda. Podľa stredovekej verzie nášho systému všetky peniaze patria vrchnosti. Spomeňte si na zvrchovaného kráľa. Ten úspory nedovolil a privátna ekonomika v jeho štáte neexistovala.
Redukovanie štátneho dlhu nespraví nič dobré, iba zmenší súkomné bohatstvo občanov krajiny.r
Po druhé, je jasné, že dlh vznikol preto, lebo vláda nemohla tlačiť nové peniaze. Tie predsa boli kryté zlatom! No gold, no money. Situácia sa však zmenila. Vláda si ďalej požičiava iba preto, lebo občania chcú svoje peniaze požičiavať a získať tak úroky. V skutočnosti však tieto štátne dlhopisy nevlastnia všetci občania rovnako, ale zhromaždí ich zopár najbohatších ľudí krajiny.
Vláda by kedykoľvek mohla splatiť svoje dlhy jednoducho tak, že by vytlačila nové peniaze. Tým pádom by však občania ďalej nedostali úroky. Bohatí občania môžu (chcú) využiť svoje peniaze a prevzať efektívnu kontrolu nad vládou a predísť tomu.
Je teda jasné, že limitovať míňanie vlády v snahe znížiť vládny deficit je vrchol iracionálneho správania. Dokým je tu práca, ktorá môže byť vykonaná, dokým máme dostatok ľudí a prírodných zdrojov, je perverzné tvrdiť, že vláda si túto prácu nemôže dovoliť. Samozrejme, že môže. Ľuďom predsa zaplatí fiat peniazmi, ktorých môže vytvoriť neobmedzené množstvo.
Suverénna vláda s vlastnou fiat menou si môže dovoliť túto prácu. Zvláštna realita fiat peňazí nám hovorí, že našou jedinou limitáciou sú fyzické zdroje, naša schopnosť spolupracovať, naša snaha a schopnosť obmedziť elitnú skupinu bohatých, aby prevzali kontrolu nad vládou a manipulovali míňanie peňazí a zbieranie daní na vlastné obohatenie.
Objasnili sme si teda, čo znamená slovo Štátny dlh a prečo nemá zmysel ho redukovať. Vláda ho môže kedykoľvek splatiť vytvorením nových bankoviek a redukovaním míňania peňazí na vládne projekty škodíme sami sebe.
Disclaimer: V tomto článku netvrdíme, že štátny dlh je v pohode a netreba ho riešiť. Iba sa snažíme ukázať vám jeho pravú podstatu. Štátny dlh, samozrejme, treba udržiavať. Mal by rásť rovnako rýchlo, ako rastie ekonomika a stále je tu problém s bohatými, ktorí využívajú vládne dlhopisy na vlastné obohatenie.