- Slováci síce chcú bývať sami.
- Realita ich však vracia späť do detskej izby.
- Dôvod je jednoduchý, na vlastné bývanie im chýbajú desaťtisíce eur.
Slováci sa od rodičov osamostatňujú neskôr ako takmer ktokoľvek iný v Európskej únii. Podľa prieskumu pre investičnú platformu Portu žije s rodičmi 37 % ľudí vo veku 26 až 35 rokov. V susednom Česku je to približne 24 percent. Rozdiel nie je v pohodlnosti, ale v peniazoch.
Zaujímavé je, čo mladí sami hovoria. Pri rodičoch chce po tridsiatke zostať len 4,8 percenta opýtaných. Takmer nikto teda o mama hoteli nesníva. Napriek tomu v ňom končí každý tretí.
Slováci odchádzajú z domu neskôr ako celá Európa
Čísla to potvrdzujú aj z druhej strany. Podľa najnovších údajov Eurostatu zverejnených v septembri 2026 opúšťajú mladí Slováci rodičovskú domácnosť v priemere až v 30,9 roku života.
Priemer Európskej únie je pritom 26,3 roka. Neskôr ako u nás sa mladí osamostatňujú už len v Chorvátsku, kde je priemer 31,5 roka.
Vo Fínsku odchádzajú mladí z domu v 21,4 roku, v Dánsku v 21,8 roku. Slovák tak strávi v detskej izbe takmer o deväť rokov viac ako jeho fínsky rovesník.
Byt za desiatky ročných platov
Príčinu netreba hľadať dlho. Podľa publikácie Property Index spoločnosti Deloitte sa medzi sedem najmenej dostupných miest Európy dostali všetky tri analyzované slovenské mestá.
V Košiciach treba na byt s rozlohou 70 štvorcových metrov odložiť 14,2-násobok hrubej ročnej mzdy, v Banskej Bystrici 12,8-násobku a v Bratislave 12,3-násobku.
Pre porovnanie, v dánskom Odense stačí 4,9 ročného platu.
„Slovensko a Česko opäť patria medzi krajiny s najhoršou možnosťou získať vlastné bývanie, pričom rozdiel medzi rastom miezd a infláciou cien nehnuteľností sa prehlbuje, keďže mzdy nedokážu držať krok s rastúcimi nákladmi na bývanie,” uvádza Miroslav Linhart z Deloitte.
Ako sú na tom jednotlivé regióny, sme podrobne rozoberali v článku o tom, koľko rokov musíte šetriť na dvojizbový byt vo vašom kraji.
Byty dražejú napriek rastu úrokových sadzieb. Zdroj: shutterstock.com/Kryvosheia Yurii
Slováci narážajú na jedno číslo: 40-tisíc eur
Najtvrdšia prekážka je však bankové pravidlo. Podľa opatrení Národnej banky Slovenska je bežný strop hypotéky nastavený na 80 percent hodnoty nehnuteľnosti. Výnimku s vyšším limitom môžu banky dať len obmedzenému podielu nových úverov.
V praxi to znamená nasledovné. Pri byte za 200-tisíc eur banka požičia 160-tisíc a zvyšných 40-tisíc eur si musí človek priniesť vlastných. Najprv si teda musíte našetriť, aby ste si vôbec mohli požičať.
Pre dvadsiatnika s priemerným platom je to úloha na desať aj viac rokov. A presne tu sa mama hotel mení z vtipu na nutnosť.
Hypotéky dostanú nové limity. Zdroj: shutterstock.com/fizkes
Od roku 2027 sa môže niečo pohnúť
Centrálna banka si problém uvedomuje. V otázkach a odpovediach k zavedeniu rozdielnych limitov LTV NBS píše:
„Pri mladých, ktorí riešia prvé bývanie, je najväčšou prekážkou kúpy nehnuteľnosti práve počiatočný kapitál.”
Riešením má byť rozdelenie žiadateľov do skupín. Ľudia do 35 rokov, ktorí kupujú svoje prvé bývanie a nevlastnia inú nehnuteľnosť, by mohli získať hypotéku až do 90 percent hodnoty bytu.
Naopak, pri tretej a ďalšej nehnuteľnosti má limit klesnúť. Pri byte za 200-tisíc eur by mladým stačilo 20-tisíc vlastných namiesto 40-tisíc.
Ide však stále len o návrh opatrenia. Ak prejde, účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2027. Mama hotel teda zatiaľ zostáva plne obsadený.
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Koľko Slovákov reálne býva s rodičmi po dvadsiatke?
Podľa prieskumu pre Portu žije s rodičmi 37 percent ľudí vo veku 26 až 35 rokov. V Česku je to približne 24 percent.
- V akom veku odchádzajú Slováci od rodičov?
Eurostat uvádza za rok 2025 priemerný vek 30,9 roka. Priemer Európskej únie je 26,3 roka, vo Fínsku 21,4 roka.
- Koľko vlastných úspor potrebujem na hypotéku?
Dnes spravidla 20 percent z ceny nehnuteľnosti, teda 40-tisíc eur pri byte za 200-tisíc. Od januára 2027 by mladí do 35 rokov pri prvom bývaní mohli potrebovať len 10 percent, ak návrh NBS prejde.
