- Podvodníci si vytipujú človeka, ktorý už raz naletel.
- Zavolajú mu a sľúbia, že stratené peniaze vystopujú a vrátia.
- Namiesto pomoci ho pripravia o ďalšie stovky až tisíce eur.
Peniaze, ktoré raz skončili u podvodníkov, sa naspäť dostávajú len veľmi ťažko. A práve na tejto bezmocnosti stavia jeden z najzákernejších podvodov, aké dnes na Slovensku fungujú. Nazýva sa dvojnásobný alebo opakovaný podvod ako vysvetľuje aj Národná banka Slovenska.
Princíp je jednoduchý a krutý. Obeťou sa nestanete raz, ale dvakrát. A druhýkrát pošlete peniaze úplne dobrovoľne.
Peniaze sú preč, ostala nádej. Presne tú podvodník potrebuje
Centrálna banka opisuje, ako sa páchatelia k obetiam dostávajú. Cielene ich vyhľadávajú na diskusných fórach, v komentároch na sociálnych sieťach a v recenziách, teda všade tam, kde okradnutý človek verejne opíše, čo sa mu stalo.
Využívajú aj úniky osobných údajov. Niekedy informácie o obetiach dostanú priamo od tých podvodníkov, ktorí ich okradli ako prví.
Potom prichádza telefonát alebo správa. Volajúci sa netvári ako predajca, práve naopak. Prejaví pochopenie, povie, že situáciu pozná a že on nie je ako tí, čo vás obrali.
Vystupuje ako etický hacker, IT expert alebo právnik s kontaktmi na políciu. Objavujú sa aj falošné advokátske kancelárie, ktoré na prvý pohľad vyzerajú úplne dôveryhodne.
Tvrdí, že vie prejsť blockchainové transakcie, nájsť peňaženku s vašimi peniazmi a zablokovať ju.
Za vrátenie peňazí si vypýtajú 500 až 2 000 eur
Nasleduje jediný podstatný krok celej schémy. Podvodník požiada o poplatok vopred, najčastejšie v rozmedzí od päťsto do dvetisíc eur. Odôvodní ho ako právne náklady, otvorenie prípadu alebo sieťové poplatky. Bez tejto platby vraj nemožno konanie ani začať.
Po prijatí peňazí prestane komunikovať a zmizne z aplikácie, cez ktorú sa ozval.
Národná banka na svojej stránke uvádza aj modelový príbeh muža, ktorý prišiel o dvanásťtisíc eur v podvodnej kryptoplatforme a neskôr zaplatil ďalšiu tisícku za sľúbenú „obnovu” prostriedkov. Ide o vzorový prípad, ktorý má vysvetliť mechanizmus, nie o konkrétneho človeka.
Podľa NBS je tento typ podvodu nebezpečný práve preto, že cieli na už poškodeného človeka a zneužíva jeho hnev, bezmocnosť aj nádej. Mnohí to skúsia znova, lebo pár stoviek eur im v porovnaní so stratenými desiatkami tisíc pripadá ako prijateľné riziko.
Ako si peniaze ustrážiť, keď vám niekto zavolá
Odporúčanie centrálnej banky znie jasne: „Nedôverujte neznámym entitám, ktoré požadujú úhradu vopred.”
Ak vás niekto kontaktuje s ponukou pomoci, urobte tri veci:
- Overte si firmu aj osobu v zozname dohliadaných subjektov a v registri finančných agentov a poradcov.
- Nič neplaťte dopredu.
- A podozrenie ohláste polícii.
Dôležité je vedieť aj to, čo NBS nikdy nerobí. Na stránke Pozor na podvody upozorňuje, že spotrebiteľov nekontaktuje pre záchranu ich peňazí, a to ani telefonicky, ani mailom, ani osobne. Zároveň nikdy neponúka sporenie, investovanie ani krypto produkty.
Riziko rastie aj preto, že podvodníci pracujú s umelou inteligenciou. Napodobňujú weby, hlasy aj videá známych ľudí.
Že nejde o okrajový jav, ukazuje aj prehľad Ministerstva vnútra SR. Polícia v júli 2026 zaznamenala nárast podvodov, pri ktorých sa páchateľ vydáva za zamestnanca NBS a komunikáciu presúva na WhatsApp.
Najlepšou ochranou zostáva prevencia. Pozrite si, pred ktorými kryptoplatformami NBS varovala, skôr než niekomu zveríte svoje úspory.
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Dajú sa vôbec vrátiť peniaze stratené v kryptopodvode?
Šanca existuje len cez oficiálnu cestu, teda trestné oznámenie na polícii a spoluprácu s vašou bankou. Žiadny súkromník, ktorý si za to vopred pýta poplatok, vám peniaze nevráti.
- Ako spoznám falošného „vymáhača”?
Kľúčové sú tri znaky. Ozve sa sám, tvrdí, že vaše peniaze už našiel, a žiada platbu vopred. Ak sa objaví čo i len jeden z nich, ukončite komunikáciu.
- Kde si overím, či je firma alebo poradca legálny?
V oficiálnych registroch NBS. Ak subjekt v nich nefiguruje, nepodlieha dohľadu a nemáte zákonnú ochranu spotrebiteľa.



























