- Clá mali podľa mnohých potopiť európsky priemysel.
- Nová analýza centrálnej banky ukazuje niečo iné.
- Najväčší účet zaplatí tá krajina, ktorá clá zaviedla.
NBS zverejnila v augustových Frankfurtských hárkoch analýzu, ktorá mení pohľad na americké clá. Do Spojených štátov smeruje viac než pätina vývozu Európskej únie, takže každá zmena americkej obchodnej politiky sa dotýka aj slovenských fabrík.
Po prezidentských voľbách v roku 2024 zaviedla nová americká administratíva rozsiahle clá na dovážaný tovar. Veľkú časť z nich síce tento rok zrušil Najvyšší súd USA, administratíva ich však obnovila a základná sadzba zostala najmenej na úrovni 10 %.
NBS nepočítala vlastný model, porovnala vyše 20 cudzích
Analytici centrálnej banky zvolili nezvyčajný postup. Namiesto ďalšej vlastnej simulácie zhromaždili viac ako dvadsať existujúcich odhadov od popredných medzinárodných inštitúcií a zjednotili ich na jednom spoločnom scenári plošného desaťpercentného amerického cla.
Až vtedy sa dali jednotlivé čísla poctivo porovnať. Štúdia vyšla ako NBS Occasional Paper 03/2026 z pera autorov Faba a Falatha, dostupná je v prehľade výskumných štúdií NBS.
Výsledok je napriek rozdielom medzi štúdiami prekvapivo jednotný. Ako uvádza dokument, „Najväčšie ekonomické náklady nesie samotná krajina, ktorá clá zavádza.”
Americké HDP klesá pri desaťpercentnom cle spravidla o 0,6 až 0,8 %, čo je zhruba dva až trikrát viac ako v eurozóne. Inflácia v USA rastie podľa väčšiny odhadov o 0,3 až 1,1 percentuálneho bodu. V eurozóne sa v podstate nemení.
Clo zdražuje tovar dovážaný do Ameriky, teda tlačí ceny nahor práve tam. Pre Európu znamená len to, že o naše výrobky bude v USA menší záujem. Pre nás sú clá skôr úderom do dopytu než do cien.
NBS upozorňuje, kde presne je zraniteľné Slovensko
Tu prichádza menej príjemná časť. Dopad nebude vo všetkých krajinách rovnaký. Najcitlivejšie sú otvorené ekonomiky závislé od vývozu a odvetvia, na ktoré dopadajú špeciálne sektorové clá. V eurozóne je podľa analýzy zraniteľné najmä Nemecko, a to pre silné väzby na americký trh a zameranie na automobily, stroje a elektrotechniku. Rovnaké riziká platia aj pre Slovensko.
Nemecko je zároveň naším najväčším odberateľom. Podľa Štatistického úradu SR smerovalo do Nemecka vyše 21 % slovenského vývozu. Ak spomalí nemecký automobilový priemysel, spomalí aj ten slovenský.
Sadzby stoja, ceny energií znova rastú
Clá nie sú jediným tlakom. Podľa Eurostatu vzrástla inflácia v eurozóne v júli na 2,9 % z júnových 2,8 %, pričom ceny energií poskočili medziročne o 10 %. Za tým stojí obnovený konflikt na Blízkom východe a opätovné obmedzenie dopravy cez Hormuzský prieliv.
ECB preto na júlovom zasadnutí ponechala depozitnú sadzbu na 2,25 %, sadzbu hlavných refinančných operácií na 2,40 % a jednodňovú refinančnú sadzbu na 2,65 %. Návrat inflácie k dvom percentám sa podľa júnovej predikcie očakáva až v priebehu roka 2027.
Úroková sadzba a ECB. Zdroj: shutterstock.com/Alexandros Michailidis/canadastock
Firmy sa zatiaľ nevzdávajú. Z prieskumu ECB medzi podnikmi vyplýva, že takmer 40 % z nich hľadá alternatívnych dodávateľov a približne tretina investuje do energetickej efektívnosti. Výrobu obmedzuje len 8 % podnikov.
Čo z toho vyplýva pre menovú politiku
Záver analýzy je pre sporiteľov aj dlžníkov dôležitý. Clá v eurozóne pôsobia najmä cez slabší zahraničný dopyt a neistotu, nie cez trvalý rast cien.
Dlhší útlm dopytu by mohol vytvárať dokonca protiinflačné tlaky. Preto podľa dokumentu platí, že „Clá by sa nemali automaticky považovať za dôvod na sprísnenie menovej politiky.”
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Koho americké clá poškodia najviac?
Podľa porovnania viac ako dvadsiatich štúdií najviac tratia samotné Spojené štáty. Ich HDP klesá pri desaťpercentnom cle o 0,6 až 0,8 %, čo je dva až trikrát viac ako v eurozóne.
- Zdražie kvôli clám tovar aj na Slovensku?
Priamo skôr nie. Clá zdražujú tovar dovážaný do USA, u nás sa prejavia hlavne slabším dopytom po našom exporte. Na ceny doma tlačia dnes viac energie než clá.
- Prečo je Slovensko zraniteľnejšie ako iné krajiny EÚ?
Sme malá otvorená ekonomika naviazaná na automobilový priemysel a na Nemecko, ktoré patrí medzi najviac exponované krajiny eurozóny.
