Slovensko je k bankrotu bližšie, než si myslíte: Riziko je už 12 %, pri talianskom dlhu by vyskočilo nad 75 %

Slovensko má problém, o ktorom sa pri večeri veľmi nehovorí. Malo by sa však. Podľa nezávislej rozpočtovej rady je pravdepodobnosť neodvrátiteľného bankrotu Slovenska približne 12 %. Upozornil na to ekonóm Martin Šuster v novom blogu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Znie to málo? Predstavte si, že nastupujete do lietadla a pilot oznámi, že zhruba každý ôsmy let nedoletí. Koľkí by ste zostali sedieť?

Slovensko nie je Taliansko a nikdy nebolo

Mnohí politici sa upokojujú jednoduchým argumentom. Iné krajiny predsa majú dlh 90 či dokonca 130 % HDP a fungujú ďalej. Prečo by sme sa mali báť my so „šesťdesiatkou”?

Rozpočtová rada odpovedá jasne. Keby malo Slovensko dlh na úrovni Talianska, teda okolo 130 % HDP, riziko bankrotu by vyskočilo na viac ako 75 %.

Ekonómovia to prirovnávajú k vzpieraniu. Profesionál zdvihne činku s 300 kilami. Bežného človeka by rovnaká váha rozdrvila. Taliansko pritom svoj obrovský dlh ťahá už takmer 15 rokov, no takmer každý rok hospodári s primárnym prebytkom, teda pred zaplatením úrokov vyberie viac, než minie. Slovensko má naopak primárny deficit okolo 3 % HDP každý rok.

Dlh rastie o 8 až 10 miliárd ročne

Najväčšou hrozbou nie je to, koľko dlhujeme dnes, ale ako rýchlo dlh pribúda. Schodok sa drží okolo 5 % HDP, takže štát si každý rok požičia ďalších 8 až 10 miliárd eur.

Dnes je dlh nad 60 % HDP. Ak sa nič nezmení, do konca desaťročia vystúpi na 75 % a okolo roku 2038 až na 100 % HDP. Rada to hodnotí bez obalu:

„Také dlhové zaťaženie naša ekonomika neunesie.”

Účet už teraz cítime. V roku 2021 stáli úroky z dlhu niečo vyše miliardy eur. Dnes je to viac ako dve miliardy ročne a o štyri roky to budú vyše štyri miliardy. Sú to peniaze, ktoré nepôjdu do nemocníc, škôl ani ciest.

Európa šetrí, Slovensko sa zadlžuje

Kontrast so zvyškom Únie je zarážajúci. Gréci od kovidového vrcholu znížili dlh o neuveriteľných 60 percentuálnych bodov. Taliani a Španieli zhruba o 20 bodov. Dlh klesol aj v Belgicku, Francúzsku či Nemecku.

Z krajín s dlhom nad 60 % HDP, dlh okrem Slovenska rastie už len Fínsku. To však masívne investuje do obrany a do dôchodkových fondov.

Nový rozpočet obrat neprináša. Podľa stanoviska rozpočtovej rady k návrhu rozpočtu na roky 2027 až 2029 vláda plánuje na budúci rok deficit 4,94 % HDP, teda 7,4 miliardy eur.

Dlh má v roku 2029 dosiahnuť 71,8 % HDP. Slovensko je pritom už šiesty rok v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy. O tom, prečo dlh rastie dvakrát rýchlejšie ako počas covidu, sme už písali.

Čo to znamená pre vás

Za bezpečnú hranicu považuje rada dlh do 50 % HDP. Už pri dlhu tesne pod touto hranicou mal štát na začiatku kovidu niekoľko týždňov vážne problémy s likviditou.

Ďalšia kríza príde. Nevieme kedy ani akú podobu bude mať. Každá veľká kríza za posledných 20 rokov nás však stála viac ako 10 % HDP. Bez rezerv by štát nemusel mať na kurzarbeit, odklad splátok hypoték či pomoc živnostníkom.

K tomu sa pridáva starnutie. Ľudí v produktívnom veku ubúda a seniorov pribúda. Práve teraz by sme si mali odkladať. Namiesto toho si stále viac požičiavame.