Slovensko zažije rok 2027 bez nových daní. Potom príde diera 420 eur na každého z nás

Slovensko vstúpi do volebného roka 2027 bez ďalšieho uťahovania opaskov. Vláda 5. októbra schválila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029 a budúci rok s novým kolom úspor nepočíta. Znie to ako dobrá správa. Háčik je v tom, čo príde potom.

Deficit sa v roku 2027 nezmenší, naopak narastie. Štát má minúť o 7,4 miliardy eur viac, než vyberie, čo je 4,94 % HDP. Tento rok pritom vláda očakáva schodok 6,3 miliardy. Upozorňuje na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), nezávislý strážca verejných financií. Podľa nej samotný rozpočet otvorene priznáva, že v roku 2027 žiadna ďalšia konsolidácia nebude.

Slovensko po voľbách: Odkiaľ sa berie 420 eur na každého Slováka

Na roky 2028 a 2029 si vláda stanovila nižšie deficity. Problém je, že na ne zatiaľ nemá plán. Podľa RRZ tieto ciele nie sú podložené opatreniami za 1,2 miliardy eur v roku 2028 a 2,3 miliardy eur v roku 2029. V stanovisku rady stojí:

„Takto stanovené ciele podľa RRZ nemožno považovať za skutočný viacročný rozpočtový plán.”

Prepočítajme to na ľudí. Slovensko malo k 1. januáru 2025 podľa údajov ministerstva financií 5 419 451 obyvateľov. Diera 2,3 miliardy tak v roku 2029 znamená vyše 420 eur na každého obyvateľa, od bábätka po dôchodcu.

Pozor, nejde o faktúru, ktorá vám príde domov. Diera sa dá zaplátať daňami, odvodmi aj škrtmi vo výdavkoch štátu. Aký mix to bude, rozhodne až vláda, ktorá vziúde z volieb v roku 2027.

Pomoc s energiami má dátum spotreby

Najcitlivejšie to môže byť pri účtoch za energie. Kompenzácie cien energií sú v rozpočte iba na rok 2027. Na roky 2028 a 2029 s nimi rozpočet nepočíta, rovnako ako s Národným jadrovým programom či opatreniami proti suchu. Ak ich bude štát platiť ďalej, potreba úspor ešte narastie.

Podobne to vidia aj analytici samotného ministerstva financií. Inštitút finančnej politiky vo svojej prognóze píše, že vyššie ceny energií domácnosti pocítia až od roku 2028. Regulované ceny na rok 2027 totiž ešte vychádzajú z nižších svetových cien spred konfliktu na Blízkom východe.

Háčik má ešte jednu časť. Rozpočet aj v rokoch 2028 a 2029 ráta s výnosom z transakčnej dane približne 0,5 miliardy eur. Vláda pritom jej zrušenie od roku 2028 ohlásila len dva dni pred zverejnením rozpočtu.

Slovensko si požičiava tempom ako počas finančnej krízy

Hrubý dlh má podľa návrhu vyskočiť zo 61,4 % HDP v roku 2025 na 71,8 % HDP v roku 2029. Ústavná dlhová brzda pritom má od roku 2027 hornú hranicu 50 % HDP. Čistý dlh za toto volebné obdobie vzrastie o 30 miliard eur.

To je dvakrát rýchlejšie ako v krízových rokoch 2020 až 2023 a porovnať sa to dá len s globálnou finančnou krízou.

Ciele sa pritom posúvali opakovane. Pôvodne mal deficit v roku 2027 klesnúť na 3 % HDP. Na jar 2025 sa cieľ uvoľnil na 3,5 % a na jar 2026 na 4,2 %. Rada už pred voľbami v roku 2023 tvrdila, že na nápravu financií máme dve volebné obdobia. V septembri doplnila:

„Ak by deficit v roku 2027 smeroval napríklad k úrovni 5 % HDP, znamenalo by to, že polovica tohto času sa nevyužila.”

Situáciu sleduje aj Brusel. Rada EÚ v januári 2025 odporučila, aby Slovensko odstránilo nadmerný deficit do roku 2027. Ministerstvo financií tvrdí, že rozpočet európske fiškálne pravidlá plne dodržiava.

Čo to znamená pre vašu peňaženku

Rok 2027 bude na papieri pokojný. Skutočný účet sa len odkladá za voľby. Kto plánuje rodinné financie na roky 2028 a 2029, mal by počítať s tým, že štát bude hľadať peniaze a môže siahnuť aj do vrecka bežných ľudí.

Vysoký dlh nie je len číslo v tabuľke. Keď trhy stratia trpezlivosť s krajinou, ktorá žije na dlh, prejaví sa to rýchlo. Vidíme to práve teraz, keď nervozita okolo francúzskych verejných financií pomohla stiahnuť euro na najnižšiu úroveň za 17 mesiacov.