- Slovensko má najhorší rating od vstupu do Európskej únie.
- Fitch, Moody's aj S&P znížili hodnotenie krajiny v priebehu troch rokov.
- Investori prestávajú veriť, že Slovensko svoje problémy skutočne vyrieši.
Slovensko čelí najhoršiemu ratingovému hodnoteniu za posledných dvadsať rokov. Nie raz, nie dvakrát, ale trikrát po sebe. Tri konsolidačné balíčky, tri roky sľubov a výsledok? Dôvera investorov v slovenské hospodárstvo je nižšia než kedykoľvek od vstupu krajiny do Európskej únie.
Slovensko sa dostalo na dno, ktoré sme nevideli od roku 2004
Všetky tri najvplyvnejšie ratingové agentúry na svete, Fitch, Moody’s a S&P, znížili Slovensku hodnotenie v priebehu necelých troch rokov.
Naposledy to urobila agentúra S&P Global Ratings 24. apríla 2026, ktorá znížila rating z A+ na A. Podľa agentúry ekonomika porastie v roku 2026 len o 0,5 percenta a fiškálny deficit bude v nasledujúcich rokoch v priemere na úrovni 4,8 percenta HDP.
To nie je len číslo na papieri. Je to signál svetu, že požičiavanie peňazí Slovensku je rizikovejšie než doteraz.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej najnovšej analýze upozorňuje, že aktuálna úroveň ratingu je porovnateľná s tou, na ktorej bolo Slovensko krátko po vstupe do EÚ v rokoch 2004 a 2005. Odvtedy sme prešli dlhú cestu. Žiaľ, teraz sme sa vrátili naspäť.
Tri agentúry, tri varovania, jedna správa
Prvá zasiahla agentúra Fitch v decembri 2023, ktorá znížila rating z A na A-. Dôvod? Rastúci dlh, slabý plán stabilizácie a štrukturálne problémy ekonomiky.
O rok neskôr nasledovala Moody’s, ktorá znížila rating z A2 na A3. Okrem financií vyzdvihla aj politické a inštitucionálne riziká a varovala, že štruktúra konsolidačných opatrení môže poškodiť dlhodobý hospodársky rast.
A napokon S&P, ktorá si počkala na tretí rok konsolidácie. Jej hodnotenie zostáva o stupeň vyššie než u konkurencie, no správa je rovnako jasná. Vláda uprednostňuje iné ciele pred ozdravením verejných financií, podnikateľské prostredie je nestabilné a investori strácajú záujem.
„Tri kolá konsolidácie zatiaľ nepriniesli zlepšenie dôvery, ale ďalšie zhoršenie ratingového hodnotenia,“ konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Prečo by vás to malo zaujímať
Na prvý pohľad to znie ako abstraktný finančný problém pre ekonómov. V skutočnosti sa to dotýka každého z nás.
Čím horší rating, tým drahšie si štát požičiava. A keď si štát požičiava drahšie, menej peňazí zostáva na školy, nemocnice či dôchodky.
Podľa analýzy RRZ hrozí, že ak by Slovensko stratilo „A“-čkový rating úplne, vypadlo by z kľúčového benchmarkového ETF fondu rozvinutých ekonomík. To by automaticky znížilo dopyt po slovenských dlhopisoch a zvýšilo by úrokové náklady štátu.
Slovensko v regióne: zo špičky do priemeru
Ešte v prvej dekáde tohto storočia bolo Slovensko príbehom úspechu. Reformy, vstup do EÚ, NATO a eurozóny, príchod automobiliek a zahraničných investícií. Rating rástol a krajina sa radila medzi lídrov strednej a východnej Európy.
Dnes vyzerá situácia celkom inak. Slovensko patrí v rámci EÚ ku krajinám s podpriemerným ratingom, na úrovni Lotyšska či Chorvátska, pričom priemer eurozóny je o dva stupne vyšší.
Od roku 2012 klesol rating Slovenska o takmer dva stupne, čo je najväčší pokles v celom regióne. Česká republika, Slovinsko či Estónsko medzitým svoje hodnotenia udržali alebo zlepšili.
Čo za tým stojí: nie je to len deficit
Agentúry nehodnotia len čísla v tabuľkách. Pozerajú sa aj na to, ako krajina funguje ako celok. A práve tu je problém:
- Po prvé, verejné financie zostávajú v pásme vysokého rizika. Tri konsolidačné balíčky sú z veľkej časti pohltené trvalými výdavkami, ktoré sa ťažko rušia.
- Po druhé, ekonomika rastie pomaly a ostáva závislá od automobilového priemyslu bez nových investičných impulzov. Časté zmeny daňovej politiky a neprehľadný systém odrádzajú zahraničných investorov.
- Po tretie, zhoršuje sa vnímanie právneho štátu, nezávislosti inštitúcií a politickej predvídateľnosti krajiny.
Slovensko potrebuje skutočné reformy
Dobrá správa je, že Slovensko stále zostáva v investičnom pásme. Zlá správa je, že priestor na zlepšenie sa zužuje.
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by pri zdravších verejných financiách a lepšom rastovom potenciáli mohol byť rating o jeden až dva stupne vyšší než dnes. Cesta späť existuje. Vyžaduje si však skutočné reformy, nie len ďalší balíček opatrení, ktorým agentúry ani verejnosť neveria.
„Dobrá správa je, že tento vývoj nie je nevyhnutný. Zlá správa je, že bez výraznejších zmien sa zlepšenie čakať nedá,“ uzatvára analýza RRZ.





























