- Ekonomika opäť čelí hrozbe nového zdražovania.
- NBS upozorňuje, že rast cien energií môže znovu rozhýbať infláciu.
- Najviac to môžu pocítiť domácnosti pri palivách, účtoch aj potravinách.
Ekonomika v eurozóne opäť čelí nepríjemnej hrozbe. Po prudkom raste cien energií sa vracia strašiak, ktorý Európa veľmi dobre pozná z rokov po ruskej invázii na Ukrajinu, je nim inflácia.
Národná banka Slovenska vo svojom najnovšom materiáli upozorňuje, že nový konflikt na Blízkom východe môže opäť roztočiť kolotoč zdražovania. A tentoraz by to mohli pocítiť nielen motoristi, ale aj domácnosti pri účtoch za energie či nákupoch potravín.
Ekonomika cíti prvý úder: Zdraželi palivá, riziko rastie ďalej
Podľa analýzy NBS sa súčasný cenový šok podobá začiatku energetickej krízy z roku 2022. Dôvodom je prudký rast cien ropy a plynu po vyostrení situácie na Blízkom východe.
Mimoriadne dôležitý je pritom Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza približne pätina svetových dodávok ropy a zemného plynu. Ak konflikt potrvá dlhšie, následky môžu byť oveľa širšie.
Prvé signály už vidno. Drahšia ropa sa totiž veľmi rýchlo premieta do cien palív. NBS zároveň upozorňuje, že ak by napätie pokračovalo, drahšie energie sa môžu postupne preniesť aj do cien dopravy, tepla, elektriny a neskôr aj do cien potravín. To sa už raz stalo a práve preto sú centrálne banky v pohotovosti.
Ropa a Hormuzský prieliv. Zdroj: shutterstock.com/jittawit21
Ekonomika a inflácia: Prečo tentoraz nemusí prísť rovnaký šok ako v roku 2022
Tu však prichádza dôležitý rozdiel. NBS tvrdí, že Európska centrálna banka je dnes v lepšej pozícii než pred štyrmi rokmi. Inflácia bola pred novým šokom blízko cieľa a menová politika už nie je taká uvoľnená ako po pandémii.
Samotná ECB dlhodobo zdôrazňuje, že jej cieľom je udržať infláciu na úrovni 2 % v strednodobom horizonte.
Práve to je teraz rozhodujúce. Ak by sa totiž drahšie energie „preliali” aj do ďalších cien v celej ekonomike, problém by bol omnoho väčší. NBS to pomenovala jasne:
„Pre ECB je kľúčové zabrániť prenosu drahších energií do ďalších cien v horizonte približne dvoch rokov.”
Čo to znamená pre Slovákov?
Ak ostanú drahé energie len dočasné, ekonomika to môže ustáť. Ak sa však vysoké ceny udržia dlhšie, môže prísť ďalšia vlna zdražovania.
Dobrá správa je, že tlak na mzdy a dopyt je dnes slabší než pri pandémii. To znižuje riziko, že sa inflácia rozleje naprieč celou ekonomikou. Zároveň však ECB už v marci priznala, že pre vojnu na Blízkom východe zvýšila odhad inflácie na rok 2026 na 2,6 %, teda nad svoj cieľ.
Pre bežných ľudí na Slovensku to znamená, že ekonomika zatiaľ nespadla do ďalšej plnohodnotnej energetickej krízy, ale riziko je späť. A ak sa situácia vo svete nezlepší, drahší život môže byť opäť realitou.
