- Vláda musí predložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet na rok 2027.
- Zmena vlády môže priniesť výnimku z dlhovej brzdy.
- Konsolidácia verejných financií si vyžiada miliardové opatrenia.
RRZ upozorňuje, že Slovensko stojí pred vážnym rozhodnutím. Vláda Roberta Fica sa dostala pod tlak ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a pri súčasnom stave verejného dlhu jej zostáva len veľmi úzky manévrovací priestor.
Ak sa má vyhnúť porušeniu pravidiel dlhovej brzdy, musí ešte tento rok predložiť návrh rozpočtu, ktorý bude vyrovnaný alebo prebytkový a zároveň nebude rátať s rastom výdavkov na rok 2027. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to uviedla pre portál O peniazoch.
Práve tu vzniká prvý veľký problém. Takýto rozpočet by si v dnešnej situácii vyžiadal mimoriadne tvrdé zásahy. Štát by musel výrazne škrtať výdavky alebo hľadať nové príjmy. V praxi by to znamenalo opatrenia, ktoré by pocítili domácnosti, firmy aj verejný sektor. Vyrovnaný rozpočet tak síce vyzerá ako zákonná povinnosť, no politicky aj ekonomicky pôsobí ako veľmi ťažko priechodné riešenie.
RRZ zároveň pripomína, že vláda musí takýto návrh rozpočtu do parlamentu predložiť, no Národná rada ho nemusí schváliť v rovnakej podobe. Parlament môže návrh zmeniť a napokon prijať aj deficitný rozpočet.
Aj to otvára priestor na scenár, v ktorom kabinet formálne splní zákonnú povinnosť, no výsledná podoba rozpočtu bude vyzerať inak. Otázkou však zostáva, či by si vláda dovolila predložiť rok pred voľbami rozpočet s drastickými škrtmi alebo prudkým rastom daní.
Práve preto sa čoraz viac hovorí aj o druhom scenári. Tým je zmena vlády. Nie nevyhnutne po voľbách, ale počas tohto volebného obdobia. Ústavný zákon totiž pozná 24-mesačnú výnimku z najprísnejších sankcií dlhovej brzdy v prípade, ak parlament schváli programové vyhlásenie vlády a vysloví novému kabinetu dôveru.
Inými slovami, ak by prišlo k rekonštrukcii vlády a vzniku nového kabinetu s novým programovým vyhlásením, vláda by získala ďalšie dva roky bez povinnosti predložiť vyrovnaný rozpočet.
RRZ poukazuje na nedávno minulosť
Takýto postup už Slovensko zažilo aj v minulosti. V predchádzajúcom volebnom období sa výnimka spustila najprv po nástupe vlády Igora Matoviča a neskôr znovu po výmene premiéra a schválení vlády Eduarda Hegera. Práve tento príklad ukazuje, že nejde len o teoretickú možnosť, ale o krok, ktorý už mal reálny precedens.
Z ekonomického pohľadu pritom situácia vôbec nie je jednoduchá. RRZ odhaduje, že už samotné splnenie cieľa deficitu na úrovni 3,5 percenta v roku 2027 by si vyžiadalo dodatočné konsolidačné opatrenia za 2,7 miliardy eur. To ukazuje, aký veľký tlak zostáva na verejných financiách aj bez snahy dostať rozpočet až na nulový deficit.
Ústavný zákon síce pozná aj ďalšie výnimky, no tie dnes pôsobia veľmi vzdialene. Týkajú sa napríklad prudkého prepadu ekonomiky, mimoriadnych krízových výdavkov alebo vojnového stavu. V súčasnej situácii preto zostávajú reálne najmä dve možnosti – predložiť vyrovnaný rozpočet alebo zmeniť vládu a získať čas.
